Akých 7 divov? / Which 7 wonders?

Odpoveď je veľmi jednoduchá: no predsa 7 divov Slovenska! Od príchodu do tejto krajiny cudzinci objavujú jej úžasnú prírodu, fascinujúcu kultúru a štedrých ľudí. Postretlo ich však aj všeličo neočakávané a zažili veľa zábavných situácií.  🙂

Jednou z najlepších vecí na zahraničnej skúsenosti akou je EDS, je spoznávanie inej kultúry a možnosť porovnať ju s tou našou. Zisťujeme, akými rôznymi spôsobmi sa dá pozerať na svet, pričom nakoniec si možno uvedomíme, že zvláštni sme práve my!

V tejto časti by sme sa s vami radi podelili o zážitky dobrovoľníkov z pobytu na Slovensku, ktoré sú z pohľadu cudzinca vtipné, zaujímavé, čudné, ba dokonca šokujúce …


The answer is very easy: Slovakia’s 7 wonders! Since arrival in this country, foreigners had the opportunity to discover beautiful landscapes, a fascinating culture and generous people, but also came across unexpected and really funny situations 🙂

One of the best things about an international experience such as EVS is to discover another culture and to compare it with yours, to see how things are seen differently. In the end you’ll realise that perhaps the peculiar one is just yourself!

In this new section we’d like to share with you some of the volunteers´ experiences from Slovakia that from a foreigner’s perspective seem funny, interesting, weird and sometimes even shocking …


Winter is not coming // Zima neprichádza


Google Images: http://newleaflandscaping.com/

Arriving from the far-distant land of Malaga, as well known as ‘Coast of the sun’, I was positively excited about the thought of spending winter time in a country which idea of snow is not the white thing you find in the freezer. On Spain’s benefit, I feel obliged to say that having so less contact with the white atmospheric phenomenon is my personal fault, as in several cities or villages in the interior you can find a considerable amount of snow. Actually, Sierra Nevada is not a long trip from my hometown.

For one reason or another, the real truth is that after twenty two years of my life my experience with snow and the sports related to it has been restricted to pictures, one lucky day in London and one fortuitous encounter that lasted an hour when I was a kid. At this point you, witted reader, would have already guessed how I was day dreaming about the Slovak winter in the flight to Bratislava. However, to my great surprise, I came across an extremely warm October and beginning of November. Indian summer I heard it was called. This wasn’t a big downer anyways, as my innocent self thought that I would have enough cold and snow during the next months. A few weeks of a mild transition wouldn’t do any bad to my Spain-accustomed body, right?

The transition, nonetheless, became a whole season or, in this case, an absence of season and I found myself poorly begging for a snow that appeared and left during a week. I never thought that I would say something like this, but in some days the temperature was even lower in Malaga than in Banska Bystrica!

Finally, I have accepted the situation and, erasing from my mind all the soft-hearted pieces of advice of how to behave in cold days (such as, don’t lick frozen metal), I’m preparing myself for the upcoming spring!




Keďže pochádzam z ďalekej Malagy, známej aj ako „Slnečné pobrežie“, veľmi som sa tešila na zimu v krajine, kde sa predstava o snehu neobmedzuje len na biely ľadový povlak v mrazničke. Na obranu Španielska musím povedať, že za tak málo kontaktu s týmto bielym atmosférickým fenoménom si môžem sama, pretože sneh možno nájsť aj v niektorých mestách a dedinách vo vnútrozemí našej krajiny. Vlastne ani Sierra Nevada nie je až tak ďaleko od môjho rodného mesta.

Tak či onak, pravdou je, že po dvadsiatich dvoch rokoch života sa moja skúsenosť so snehom a zimnými športmi obmedzuje len na obrázky, jeden šťastný deň v Londýne a náhodný hodinový zážitok, keď som bola ešte dieťa. Teraz si už, bystrý čitateľ, určite vieš predstaviť, ako som počas letu do Bratislavy snívala o slovenskej zime. Na moje prekvapenie som však priletela do extrémne teplého októbra. Počula som, že sa takémuto obdobiu hovorí babie leto. To sa ešte dalo zniesť, keďže si moje naivné ja stále myslelo, že nás poriadna zima a veľa snehu ešte len čakajú v nasledujúcich mesiacoch. Navyše pár týždňov mierneho prechodu môjmu organizmu, zvyknutému na Španielsko, len prospeje, nie je tak?

Z prechodu sa však stalo celé ročné obdobie. Lepšie povedané – zima sa vôbec nedostavila. Keď aj nejaký sneh napadol, vzápätí zmizol. Prichytila som sa pri tom, ako si úpenlivo želám, aby sa na zemi udržal aspoň viac ako týždeň. Nikdy by som si nepomyslela, že niečo také poviem, no niekedy bola teplota v Malage nižšia ako v Banskej Bystrici.

Nakoniec som túto situáciu prijala. Z hlavy som si vymazala všetky láskavé rady o tom, ako sa správať v zimných dňoch, napr. neolizovať zamrznutý kov, a už sa pripravujem na prichádzajúcu jar.


Preklad: Jana Jašková, Stanislava Dengová

Nech sa páči?!

Truly a little wonder in the world of polysemie is the Slovak expression ‘nech sa páči’.  Just when I thought I got the meaning of ‘nech sa páči’ as more or less ‘here you are’, I realized people saying it in situations that could not mean ‘here you are’ at all. Passing a market stand, the shopkeeper addressed me with ‘nech sa páči’, entering a shop it happened the same. When people open the door for you, they accompany the gesture with a ‘nech sa páči’, or just when they offer you their seat or place in a queue. Even the moment where you clink your glasses is preceded by ‘nech sa páči’! I think in English you need a lot of different expressions for all these situations, but it took me an incredible long time to realize that we actually have a proper equivalent in German! As far as I can tell, ‘Bitte schoen’ can be used in the same broad range of contexts, but I am sure I have not yet heard all the possible uses of ‘nech sa páči’.

Anyway, it can be a very help- and useful expression, especially if you still lack most of the rest of Slovak vocabulary.



Jedným zo 7 divov polysémie je slovenský výraz „nech sa páči“. Keď som si už myslela, že som konečne pochopila jeho význam (viac menej zodpovedajúci anglickému Here you are.), uvedomila si, že ho ľudia používajú aj v situáciách, kedy nikomu nič nepodávajú. Predavač v stánku v obchode ma oslovil „nech sa páči“, pri vchádzaní do obchodu som počula to isté. Keď vám niekto otvorí dvere, uvoľní svoje sedadlo alebo miesto v rade, povie „nech sa páči“. Dokonca aj pred pripíjaním sa ozve „nech sa páči“. V angličtine by ste podľa mňa museli použiť oveľa viac výrazov. Trvalo mi neuveriteľne dlho, kým som si uvedomila, že v nemčine vlastne máme ekvivalent: Bitte schoen má rovnako široké použitie ako „nech sa páči“, hoci som určite ešte neobjavila všetky možné významy ohto slovenského výrazu.

Tak či onak, ide o veľmi nápomocné a užitočné slovné spojenie, najmä ak stále neovládate väčšinu slovenskej slovnej zásoby.


Preklad: Stanislava Dengová, Jana Jašková

To take your shoes off or not to take your shoes off? that’s the question // Vyzúvať sa či nevyzúvať? To je otázka!

Once I got used to not kiss everyone I greet or wave off in Slovakia, another handicap came up: shoes. This is one of the main things that, in my southern mentality, stroke me of this country and a behavior I still have to remind myself I should do.

The first time I got into a Slovak flat, someone had to tell me to take my shoes off because, obviously, they were wet and full of dirt and any person in their right mind would like to have those things walking around their floors. What was my surprise when I discovered that this wasn’t only a common practice in here but also a matter of being polite.

Google images: http://www.elcomercio.es/noticias/ 201003/11/Media/huellas-madera--300x180.jpg

Google images: http://www.elcomercio.es/noticias/

Back in my hometown, where the sun usually shines and rain (and let’s not talk about snow) is not that usual, one would never ever take off their shoes in someone else’s house without asking ahead, and only if you know the owner of that particular house very well. In fact, even if you would use slippers in your own home to be more comfortable, in the moment you receive a visit, you would put some shoes on. It was very shocking to realize that what it is consider ‘good manners’ in my city, it could be seen as a not particularly nice attitude in here.

Nonetheless,in this case , I must give the points to Slovakia… once you entered in the world of fluffy slippers and warm socks, you never want to go out. From now on, every time that the hamletian dilemma comes to my mind, I will know what to choose.



Keď som si už konečne zvykla nebozkávať na líca všetkých ľudí, ktorým sa na Slovensku pozdravím alebo zakývam, objavil sa ďalší problém: topánky. V porovnaní s našou južanskou mentalitou ma zaskočilo, že na Slovensku sa na návštevách ľudia zvyknúť vyzúvať a neustále si to musím pripomínať.

Počas prvej návštevy slovenskej domácnosti ma museli upozorniť, aby som sa vyzula, pretože som mala topánky celé mokré a špinavé od blata. Žiadny normálny človek by si v takých topánkach po dome nechodil. Prekvapilo ma, že vyzuť sa je nielen bežné, ale dokonca je to prejav slušnosti.

V meste, z ktorého pochádzam, zvyčajne svieti slnko a dážď je nezvyčajným úkazom (o snehu ani nehovorím). Na návšteve by sme si topánky nikdy nevyzuli, jedine žeby sme domácich veľmi dobre poznali a spýtali sa ich na to vopred. Dokonca aj keď si doma obujeme papuče, aby sme sa cítili pohodlnejšie, akonáhle príde návšteva, obúvame si topánky. Šokovalo ma, že niečo, čo je doma podľa nás slušné, by Slováci za veľmi milé nepovažovali.

V tomto prípade sa však staviam na stranu Slovákov… keď si raz navlečiete teplé ponožky a obujete papuče, neviete si bez nich predstaviť život. Kedykoľvek stojím pred touto hamletovskou otázkou, už neváham.


Preklad: Stanislava Dengová, Jana Jašková

Good ideas from Slovakia // Zaujímavé nápady zo Slovenska

The months have passed, my project is about to end, so came my time for packing the luggage to travel back home. And to take some souvenirs, of course :)) It is really hard to chose, what to take – there are so many things I got for the almost 10 months here, but since my bag capacity is limited I should chose and take just the best things. And I have decided – beside the Horalky, Kofola and Hruškovica there is something more, which I really want to take – the good ideas from Slovakia, or things I really liked here and want to bring them home (and hope to start working there too :))

So here are the best of them:

  • School canteens – as far as I got informed, every school student can be enrolled to have lunch (consisting of soup, meal and something to drink – water or juice) in one of the canteens. I think it is a very good idea and really prevents the youngsters to get overweight consuming fast food all the time. Unfortunately in Bulgaria, despite of all the projects and efforts about it, we still don’t have this practice (or at least not in many places), but I think it would be good to take this idea and try to implement it still (well, maybe soup and meal would be too much for us, but just one of them would be a perfect replacement of the hamburger)
  • School competitions, subject olympiads and scientific conferences for students – since my hosting organization for my voluntary service was center organizing such kind of events, I got the opportunity to get to know more about these activities. Well, if I have to be accurate we also have some sport competitions and school olympiads in Bulgaria, and as a student I have participated in many of them (but usually they are organized just in some schools, they don’t take place very often and not for all subjects…). Here in Slovakia these activities are organized by organizations, which are not schools (which I find it a good idea – firstly, these organizations have the capacity to invite teachers from different schools to evaluate the work of the students and secondly, that looks more fair to me). Also once I had the great chance to see a scientific conference for high school students (Stredoškolská odborná činnosť). And it was really amazing – on the conference participated students from different schools and professional gymnasiums, each of them had prepared and presented an own project in one of the many topics (mathematics and physics; pedagogy, psychology and sociology; economics; history, philosophy and law sciences; informatics; building and architecture; health and pharmacology and many more). I even saw some of the presentations and they were so professional, so I was really fascinated by these young high-school students…
  • Divadlo z Pasáže  or as we call it “Special theatre” – it is a theatre where work people with mental disabilities (and I have seen some of their shows – they are really good). I think it is a really great idea – it is unique opportunity for these people to do something good for them and good for the society, but also a way to solve really many problems, in my opinion…
  • Nice eco-/ eco- and art- communities situated in small villages – here in Slovakia i got to know about several organizations, situated in different small villages, working to promote ecological style of living, but also some of them make very nice art. Here are just some examples, about which I got to know, but for sure there are more: PERIFÉRNE CENTRÁ, situated in Dúbravica, Zaježka in Zaježova, Alter-Nativa organization in Brdárka, Prencov 60 Theater in Prencov and many more. I think it is very brave but really great idea to create and run such organization in so small communities. I wish in Bulgaria we also have them (or maybe we have them, but I am just not aware about them – so thanks to Slovakia I know that they could exist and try to search them ;))
  • Cool campaigns – I got to know two very nice campaigns, run here, which I really like and for sure would like to “bring back home” (maybe there are much more, but I didn’t get to know about them). The first of them targets the parents and tries to make them more aware about the fact how important is to spend time with their children: Viac mesta pre detiviac mestoThe second one is also very good idea – it tries to encourage people to buy local products: “Vyrobené na Slovensku” -> and the Slogan of this campaign says that if every Slovak spends just 1 Euro per day to buy products, made in Slovakia, that would assure a work for 100 000 people a year (Amazing, isn’t it? That make to want bringing this idea to Bulgaria even more – we all constantly complain that we don’t have work and every factory is closed, but we all go for the cheap Turkish and Chinese goods…)
  • Transport (don’t get me wrong – in Bulgaria we also have transport and I actually like it, but not in a way they have it here). For example
    • The local transport – I was amazed how punctual the local transport is here – when people go to the bus stop, they can see at what time comes the bus. And if it is written that bus number 4 comes at 14:07, it really comes at 14:07 – not at 14:06 or 14:08 (even though on every bus stop the driver has to wait all the people to get on board and to buy tickets before the bus leaves)
    • Cestovné poriadky super amazing web-site where you can check how to get from town A to village B with all the possible variations of bus/ train/ bus and train connections (also have new addition – air planes). I find that amazing, because everybody can easily check and plan his/ her trip just with several clicks (for people, who don’t know Slovak there is also English and German version).
  • Neighbourhood communities – when I came first here, I got to know about the procedure of keeping the living block clean – every neighbour has to clean every two weeks the floor and the stairs in front of their apartment, in the winter there is also snow service – every week there is a different family from the block, which is on duty to clean the snow in front of the building (well, in my country we usually have another practise – people from the block hire somebody to clean – maybe in this case is better to give employment to somebody, even for very small salary). But later during my stay in Slovakia I got to know that the local community spirit is really stronger than I thought – the different neighbours in the city have some local organization (for example the neighbour I live in Banska Bystrica – I got to know about their blog/ site from an advert, which was on the entrance door of the house, announcing an upcoming flea market in the neighbourhood, organized by and for the people living here). But after that I got to know that they organize many more things. The same applies also for a neighbourhood in Zvolen, who has organized a very nice sport- and children-games activity two weeks ago and even one EVS volunteer participated there.
  • Funny expressions – well, I have to be honest that unfortunately I didn’t do my best to enrich my Slovak language vocabulary as much as it was possible. But anyway, I got to know some expressions, which I really like and would like to bring home (and even at some point they could be even understood by my Bulgarian friends) – for example “Mám rád/a” (I can’t explain why, but I really like this expression), “Ježiš” (in the beginning I was really wondering why every time when something goes wrong the Slovak people call the hedgehog – in my language Ježko is the fairytale name for the hedgehog, but just some months later I learned the truth :P) and of course my favourite “Moje nervy” (which will always remind me of some really great people I met here :))

Well, I guess my bag pack is quite full already and I should slowly go to the end (another nice expression, which I “met” for the first time here 🙂

So, thank you very much, Slovakia, for being such a nice host for me! I promise to visit you someday again with a bag full of good things from Bulgaria.

With a lot of smiles,


Desať mesiacov ubehlo ako voda a moja dobrovoľnícka služba sa chýli ku koncu. Je čas zbaliť si kufre a vrátiť sa domov. Pri balení však nemožno zabudnúť na suveníry :)). Počas pobytu na Slovensku som dostala mnoho darčekov, preto je ťažké sa rozhodnúť, čo si vziať so sebou. Keďže kufor má len určitý objem, mala by som si vybrať len tie najlepšie. Rozhodla som sa, že si chcem domov zobrať okrem horaliek, Kofoly a hruškovice ešte niečo – zaujímavé slovenské nápady, ktoré sa mi veľmi zapáčili (pričom dúfam, že sa v Bulharsku rozbehnú rovnako dobre ako tu :).)

Medzi tie najlepšie patria:

  • školské jedálne – každý žiak či študent na Slovensku má možnosť chodiť na obedy do školskej jedálne (obed zahŕňa polievku, druhé jedlo a nápoj – vodu alebo džús). Podľa mňa je to veľmi šikovné riešenie. Mladí ľudia sa tak môžu vyhnúť nadváhe, ktorou často trpia kvôli stravovaniu sa vo fast foodoch. Napriek všetkým snahám a projektom v tejto oblasti sa v Bulharsku ani naďalej mladým neposkytuje zdravá strava (ak aj áno, tak len na niektorých miestach). No aj tak si myslím, že by sme tento nápad mali zrealizovať aj u nás (možno by sme nezjedli polievku aj druhé naraz, no aj jeden z chodov by bol prospešnou náhradou za nezdravý hamburger).
  • školské súťaže, predmetové olympiády a vedecké konferencie pre študentov – o týchto aktivitách som sa dozvedela vďaka tomu, že organizácia, v ktorej prebiehala moja dobrovoľnícka služba, sama organizuje podobné podujatia. Aby som uviedla veci na správnu mieru, aj v Bulharsku máme športové súťaže a školské olympiády a ako študentka som sa aj mnohých zúčastnila (prebiehajú však len na niektorých školách a len vo vybraných predmetoch…). Na Slovensku tieto aktivity uskutočňujú iné inštitúcie ako školy (čo pokladám za veľmi dobrú myšlienku z niekoľkých dôvodov – po prvé, pre zhodnotenie práce študentov pozývajú inštitúcie učiteľov z viacerých škôl, po druhé, takto je to férovejšie). Raz som sa dokonca dostala na vedeckú konferenciu pre stredné školy (Stredoškolská odborná činnosť). Účastníkmi boli študenti z rôznych škôl a gymnázií. Ich úlohou bolo predstaviť projekt, ktorý sami vypracovali na jednu zo stanovených tém (matematika a fyzika, pedagogika, psychológia a sociológia, ekonomika, história, filozofia a právo, informatika, stavebníctvo a architektúra, zdravie a farmakológia atď.). Niektoré prezentácie boli na veľmi vysokej úrovni, čím na mňa slovenskí stredoškoláci poriadne zapôsobili…
  • Divadlo z Pasáže, alebo ako ho voláme my – „Špeciálne divadlo“, je divadlo, v ktorom účinkujú ľudia s mentálnym postihnutím (videla som niekoľko ich predstavení a sú skutočne dobrí). Táto myšlienka je podľa mňa úžasná. Pre účinkujúcich predstavuje jedinečnú príležitosť urobiť niečo dobré pre seba i pre spoločnosť a zároveň je to spôsob, ako vyriešiť mnoho problémov…
  • eko a umelecké komunity v malých dedinách – zistila som, že na Slovensku funguje niekoľko organizácií sídliacich v rôznych malých dedinách, v ktorých sa presadzuje ekologický životný štýl alebo sa vytvárajú krásne umelecké výtvory. Patria medzi ne napr.: Periférne centrá v Dúbravici, Zaježka v Zaježove, združenie Alter Nativa v Brdárke, Prencov 60 Theater v Prenčove a mnoho ďalších. Myslím, že vytváranie a riadenie organizácií tohto typu v takých malých komunitách je veľmi odvážna, no zároveň obdivuhodná myšlienka. Kiežby sme v Bulharsku tiež také mali! (A možno aj máme, len ich zatiaľ nepoznám. No vďaka Slovensku viem, že existujú a že je možné ich vyhľadať ;).)
  • skvelé kampane – na Slovensku prebiehajú dve kampane, ktoré by som určite chcela „priniesť domov“ (možno ich je oveľa viac, len som sa o nich nedozvedela). Prvá z nich s názvom Viac miesta pre deti je zameraná na rodičov. Pomáha im uvedomiť si, aké dôležité je tráviť čas so svojimi deťmi. Druhá s názvom Vyrobené na Slovensku povzbudzuje ľudí k tomu, aby si kupovali domáce výrobky. Motto kampane naznačuje, že ak by každý Slovák minul 1 euro denne na domáci produkt, zabezpečila by sa tým práca pre 100 000 ľudí na rok (Nie je to úžasné? To ma ešte viac pohýna k tomu, aby sa táto myšlienka zaviedla aj v Bulharsku – ustavične sa sťažujeme na nedostatok práce a zatvorené továrne, no zároveň všetci nakupujeme lacné výrobky z Turecka a Číny…)
  • doprava (nechápte ma zle, aj v Bulharsku máme dopravu a v podstate sa mi páči, no funguje iným spôsobom ako tu), napríklad:
    • miestna doprava – na Slovensku ma milo prekvapila dochvíľnosť šoférov. Ľudia si na zastávke môžu pozrieť odchody autobusov. Ak je napísané, že má štvorka prísť 14:07, tak príde 14:07. Ani o minútu skôr, ani o minútu neskôr (a to napriek tomu, že šofér musí na každej zastávke počkať, kým všetci ľudia nastúpia a zakúpia si cestovný lístok ešte predtým, ako sa autobus pohne).
    • cestovné poriadky – super webová stránka, kde si môžete zistiť všetky možné spojenia z mesta A do dediny B – linky pre autobusy, vlaky alebo oboje (najnovšie už aj lety). Stačí len zopár kliknutí a každý si môže naplánovať alebo skontrolovať svoju cestu (pre tých, ktorí nehovoria po slovensky, stránka ponúka aj anglickú a nemeckú verziu).
  • susedské spolužitie – keď som prvýkrát prišla na Slovensko, dozvedela som sa, že tu má každá rodina v bytovke na starosti upratovanie – raz za dva týždne musí umyť dlážku a schody pred svojím bytom. V zime sa k tomu pridáva aj odpratávanie snehu spred bytovky – pričom sa rodiny striedajú každý týždeň (v Bulharsku máme iný systém – obyvatelia bytovky si na tieto služby nájdu a zaplatia človeka. V tomto prípade sa mi zdá lepšie niekoho zamestnať, aj keď len za malý plat). Neskôr som si všimla, že miestny duch susedstva je oveľa silnejší, ako som si myslela. Jednotlivé mestské časti si vytvárajú vlastné miestne organizácie (napríklad štvrť v Banskej Bystrici, v ktorej žijem – o ich blogu resp. webovej stránke som sa dozvedela z oznamu visiacom na vchodových dverách, ktorý upozorňoval na nadchádzajúci blší trh v danej časti mesta. Pripravovali ho miestni pre miestnych. Po čase som zistila, že organizujú ešte mnoho ďalších aktivít. To isté platí o Zvolene. Pred dvoma týždňami tam miestna komunita zorganizovala veľmi milé športové podujatie s hrami pre deti, na ktorom sa dokonca zúčastnil aj jeden dobrovoľník EDS.
  • vtipné výrazy – úprimne musím uznať, že som neurobila maximum preto, aby som sa naučila po slovensky čo najviac. Napriek tomu som sa naučila niekoľko výrazov, ktoré som si veľmi obľúbila a chcem si ich odniesť so sebou domov (do určitej miery im možno budú rozumieť aj moji kamaráti v Bulharsku). Napríklad „mám rád/a“ (neviem vám vysvetliť prečo, ale tento výraz sa mi naozaj páči), ďalej „Ježiš!“ (Najprv mi prišlo divné, že vždy keď sa ľuďom na Slovensku niečo nepodarí, spomenú ježka. Až po niekoľkých mesiacoch som zistila, čo to v skutočnosti znamená.) a samozrejme obľúbené „Moje nervy!“ (ktoré mi vždy pripomenie niektorých úžasných ľudí, ktorých som tu stretla :).)

Myslím, že môj kufor je už dosť plný a mala by som pomaly končiť (ďalšie milé slovné spojenie, s ktorým som sa tu stretla po prvýkrát :).

Tak ti, milé Slovensko, ďakujem za hrejivé prijatie! Sľubujem, že sa raz vrátim s kufrom plným zaujímavých nápadov z Bulharska.

S pozdravom,


Preklad: Jana Jašková, Stanislava Dengová

Eating out in Slovakia – Obed v slovenskej reštaurácii

If you come to Slovakia, it’s definitely worth going to a restaurant to taste some traditional food, but foreigners who are not familiar with the Slovak culture need to bear in mind some information.

First of all, I really like that in Slovakia restaurants generally have daily menus for lunch. Basically, you can choose one of the many options available (from 2, to 10) for just 3 or 4 euros, which is great! What’s more, in the menu, the soup is always included (but not water 😦 )

As a stranger, it was really interesting for me to find out what’s the “norm” when it comes to tips. In Italy tip is not that common (perhaps Italians are a bit stingy, I’ve never really thought about it ), but if you think that the waitress/waiter was nice, you can simply leave some money on the table an leave. In Slovakia the system is quite different. Let’s say that the bill is 6.50 euros. If you want to leave a 1.50 euros tip, you just tell the waitress/waiter: “8 euros please”. On the other hand, if you use a 10 euro note and just say: “Thank you” he/she may think that you don’t want any change back. So think before you thank!



Pri návšteve Slovenska sa určite oplatí zájsť do reštaurácie a ochutnať tradičné slovenské jedlá. No cudzinci, ktorí nepoznajú slovenskú kultúru, by si mali uvedomiť zopár vecí.

V prvom rade sa mi na slovenských reštauráciách páči, že ponúkajú obedové menu. Na výber máte z veľkého množstva (2 až 10) jedál a zaplatíte 3-4 eurá. Okrem skvelej ceny je súčasťou menu vždy aj polievka (ale nie voda L).

Keďže som cudzinka, zaujímal ma aj systém sprepitného a čo sa na Slovensku považuje za “normálne”. V Taliansku nie je bežné nechávať čašníkom sprepitné (vlastne som sa nad tým nikdy nezamýšľala, no možno sme tak trochu žgrloši). Ak bol obsluhujúci personál milý, môžete mu nechať sprepitné na stole a odísť. Na Slovensku to však funguje inak. Povedzme, že máte platiť 6,50. Ak chcete čašníkovi nechať 1,50, jednoducho mu poviete: „osem eur“. Ale ak mu podáte desaťeurovú bankovku a poviete len: „ďakujem“, môže si myslieť, že nechcete žiadny výdavok. Takže rozmýšľajte, kým začnete ďakovať!


Preklad: Stanislava Dengová, Jana Jašková

Ordering at the bar in Slovakia // Ako si objednať v slovenskej kaviarni

Having lived in Slovakia for more than 6 months now, I’ve got so used to “unusual things” (from a foreigner’s point of view), that I sometimes no longer notice them. But a couple of weeks ago I met an Italian friend who reminded me some peculiarities. For example one deals with ordering things in a bar.

In Italy what happens is that customers tell the waiter: “one tea / one coke / one coffee (of course, as many foreigners rightly point out, we have far too many kinds of coffee), but generally the customer specifies exactly what (s)he would like straight away)”.

In Slovakia, ordering at the bar is always an adventure for foreigners, especially if they don’t master Slovak very well. Here saying “Prosím si kávu” (a coffee, please) is not enough, as the waiter will need to know “S mliekom alebo bez?” (withor without milk?). Ok, this is not a big deal, after the first time you learn it.


Source: teenthropologist.wordpress.com

Let’s try with tea: “Prosím si čaj” (a tea, please). Again, not enough information: “Aký čaj?” (which kind of tea?). The first time that I was asked this question I didn’t really know what to answer, as in Italy we don’t have much choice, so I said: “Normalný čaj” (a normal tea), thanks to which I won a from-which-planet-does-she-come-from look from the waitress 🙂

In my experience, the Oscar went to ordering the simplest thing on earth: water. Just plain tap water. This is what I said: “Prosím si čistú vodu” (tap water, please). Once again, not enough information. The waitress’s reply: “S citronom?” (with lemon?). Luckily I got it: “To je jedno” (it doesn’t matter). But she’s not satisfied yet. She has decided that my tap water needs lemon and goes on: “šťava alebo kus?” (actually I forgot what she exactly said in Slovak, but I understood that what she was asking me was if I wanted lemon as juice of as a slice in the glass of plain water!

Dear Slovak waiters and waitresses, thank you very much for giving customers such a lot of choice, but please, especially if it’s self evident that we are foreigners, don’t make our lives more complicated with so many choices and give us the simplest option 🙂



Na Slovensku žijem vyše pol roka a už som si zvykla na veci, ktoré cudzinci považujú za „zvláštne“. Dokonca som si ich prestala uvedomovať. Pred pár týždňami som však stretla kamaráta z Talianska, ktorý mi pripomenul niekoľko zvláštností, napr. návštevu kaviarne.

V Taliansku zákazník povie čašníkovi: „Poprosím čaj/kolu/kávu,” (iste, mnoho cudzincov správne poznamená, že máme jednoducho príliš veľa druhov kávy, ale zákazník zvyčajne rovno upresní, na akú kávu má chuť).

Návšteva slovenskej kaviarne je pre cudzinca vždy dobrodružstvom, najmä ak dostatočne neovláda jazyk. Nestačí povedať: „Prosím si kávu”, pretože príde otázka, „S mliekom alebo bez?”. Uznávam, že to nie je až taký veľký problém, keď sa naučíte, čo odpovedať.

Ale čo taký čaj. “Prosím si čaj,” tiež nestačí, nasleduje “Aký čaj?”. Keď sa ma to čašníčka spýtala prvýkrát, nevedela som, čo odpovedať, keďže v Taliansku nemáme veľký výber, tak som dodala: „Normálny čaj.”. Na to mi uštedrila pohľad typu: čo sa včera vyliahla? 😀

Napriek tomu podľa mňa Oskara vyhráva objednávanie toho najjednoduchšieho na svete: obyčajnej vody z kohútika. Moje „Prosím si čistú vodu,” zas nestačilo. Čašníčka na to: „S citrónom?” Našťastie som pochopila, čo odo mňa chce: „To je jedno.” Ani to ju neuspokojilo, rozhodla sa totiž, že si musím dať vodu s citrónom. „Šťava alebo kus?” (nepamätám si jej presné slová, ale viem, že sa ma spýtala, či chcem šťavu alebo plátok citróna v pohári čistej vody!).

Milí slovenskí čašníci a čašníčky, som vám vďačná za široký výber možností, ktoré poskytujete svojim zákazníkom, ale prosím vás, keď je jasné, že sme cudzinci, nekomplikujte nám toľkými možnosťami život a vyberte tú najjednoduchšiu. 😀


Preklad: Stanislava Dengová, Jana Jašková

The “kindness” of bus conductors // “Zlatí” vodiči autobusov

I don’t know about your countries, but in my country train conductors have the reputation of being rude and impolite. I think it’s a bit of a stereotype, but actually I sometimes really experienced some unpleasant situations where I really had the impression that their bliss was to sadistically fine people or to be rude with them. Of course I should add that many of them (the majority) are just nice people.

Source: blogs.glowscotland.org.uk

Source: blogs.glowscotland.org.uk

Anyway, I’m telling you this, because I think that I’ve spotted the Slovak equivalent category as far as rudeness is concerned: bus conductors! It already happened to me 5 or 6 times that bus drivers tell me off for some reasons: for example because I wanted to pay the fee with a 50 euro note (I didn’t have any other notes, I know it’s a problem, but sometimes it happens 😦 ), or because when I was charging the bus card, I put the card on the reader too soon, or because I hadn’t realised that we had already arrived at the last stop and I was still on the bus.

Now I know and as the saying goes, forewarned is forearmed, so now when I get on the bus, I use the most powerful weapon that people can use: a big smile on my face hoping that bus drivers will be a bit more tolerant 🙂



Neviem, ako je to vo vašej krajine, ale u nás sa o vodičoch autobusov hovorí, že sú drzí a neslušní. Hoci si myslím, že ide o stereotypné vnímanie, aj ja som s nimi zažila niekoľko nepríjemných situácií, kedy som mala pocit, že ich teší dávať ľuďom pokuty a chovať sa k nim nepríjemne. Nedá mi však nedodať, že väčšinou sú milí.

Začala som stereotypmi o talianskych šoféroch, pretože aj na Slovensku som objavila skupinu ľudí, ktorí sú považovaní za hrubých: vodiči autobusov! Skutočne sa mi päť či šesťkrát stalo, že mi vynadali, napr. keď som chcela zaplatiť za lístok päťdesiateurovou bankovkou (nemala som pri sebe iné peniaze, viem, že je to problém, ale niekedy sa to stane L), pri nabíjaní kreditu som priložila kartu k čítačke príliš skoro alebo som nevystúpila na poslednej zastávke, pretože som si neuvedomila, že už sme dorazili na miesto.

Teraz sa riadim heslom: šťastie praje pripraveným. Predtým, ako nastúpim do autobusu, vyzbrojím sa tou najmocnejšou ľudskou zbraňou, úsmevom dufajúc, že vodič bude o trochu tolerantnejší.


Preklad: Stanislava Dengová, Jana Jašková

Slovak is a hard language! // Slovenčina je ťažký jazyk!

As our readers already know, like all the foreigners living in Slovakia, everyday we fight to manage to communicate in Slovak, to understand what is being said and not to sound too ridiculous when we speak, even though I’m not sure we make it 🙂

As I often try to explain when I speak to Slovaks about their language, the thing is that Slovak is extremely hard, especially for people whose native language is not Slavic. If you don’t believe me, read this interesting and funny article (in Slovak) written by a Spanish-speaking person who has been living in Slovakia for 20 years, but still has to lead a daily battle to properly communicate in Slovak.

Being Italian my mother tongue and not knowing any other Slavic language, for me, the main difficulties are cases, but I also find it hard to memorise long words which, in my view, are always lacking vowels 🙂 Another difficulty is in the pronunciation of h and ch, which I very often mix up, just as si and sa: pamätať si or pamätať sa? rozhodnuť si or rozhodnuť sa? This is the question!



Naši čitatelia už určite vedia, že sa, rovnako ako väčšina cudzincov na Slovensku, každý deň  krvopotne snažíme dorozumieť po slovensky. Usilujeme sa pochopiť, o čom je reč a neznieť príliš hlúpo, keď rozprávame, hoci si nie som istá, či sa nám to darí :D.

Keď sa so Slovákmi rozprávam o ich materinskom jazyku, často sa im snažím vysvetliť, že slovenčina je neuveriteľne ťažká, najmä pre tých, ktorých materčinou nie je slovanský jazyk. Ak mi neveríte, prečítajte si tento zaujímavý a zábavný článok (po slovensky). Autorovým materinským jazykom je španielčina. Na Slovensku žije už 20 rokov a napriek tomu každý deň prekonáva prekážky, aby mohol správne komunikovať v slovenčine.

Keďže som Talianka a nehovorím žiadnym slovanským jazykom, najťažšie sú pre mňa pády, ale aj dlhé slová, ktoré si neviem zapamätať. Podľa mňa v nich jednoducho chýbajú samohlásky :D. A to už ani nehovorím o vyslovovaní spoluhlások h a ch, ktoré si často pletiem, rovnako ako si a sa: pamätať si či pamätať sa, rozhodnúť si alebo rozhodnúť sa? To je otázka!


Preklad: Stanislava Dengová, Jana Jašková

For whom the bell tolls // Komu zvonia na koniec hodiny

One of the activities that we regularly do as EVS volunteers is having conversation classes in English, French or Italian with students from different high schools in Banská Bystrica. I enjoy this activity, as it’s a way to get in touch with local young people and as it gives me the opportunity to practise the languages I speak.

Thanks to the conversation classes I also discovered a very interesting thing which happens in the Slovak schools every day. Actually, I don’t know if it’s the standard in all of them, but it definitely is in those where I have conversation classes. At the beginning and at the end of each lesson, you wouldn’t hear a standard bell, but instead, a pleasant song 🙂

I still remember that at the end of my first English conversation class, a song by Beatles was played, so I wondered if the music played was different in every classroom, according to the subject, but then I realised it was not 🙂

I really like this way of beginning and ending each lesson, but still one question remains unanswered: does every school have a special DJ in charge of the music to be played?



Ako dobrovoľníci EDS pravidelne organizujeme konverzačné hodiny v angličtine, francúzštine alebo taliančine pre študentov banskobystrických stredných škôl. Tieto stretnutia mám rada, pretože sa vďaka nim dostávam do kontaktu s mladými ľuďmi z miestnej komunity a môžem si precvičovať jazyky, ktorými rozprávam.

Tiež som pri nich objavila zaujímavú vec, ktorá sa každodenne odohráva na slovenských školách. Ani vlastne neviem, či je to tak vo všetkých školách, ale určite vo všetkých tých, kam chodíme na hodiny konverzácie. Začiatok a koniec hodiny neohlasuje klasické školské zvonenie, ale príjemná pesnička J.

Doteraz si pamätám, ako na konci mojej prvej hodiny anglickej konverzácie začala hrať pieseň od skupiny Beatles. Premýšľala som, či v každej triede hrá iná pieseň podľa toho, aký majú žiaci predmet, ale potom som si uvedomila, že nie :D.

Tento nápad sa mi páči, v hlave mi však víri ešte jedna otázka: je v každej škole DJ, ktorý má na starosti hudbu?


Preklad: Stanislava Dengová, Jana Jašková