Pre koho je EDS ?

Pre koho je vlastne Európska dobrovoľnícka služba vhodná? V tisíckach organizácií, ktoré sú v EDS zapojené, existuje veľká rôznorodosť. Každý projekt je iný, podobne ako každý človek, ktorý na ňom pracuje. Skúsme však odlíšiť EDS od iných možností, ktoré sa mladým ľuďom ponúkajú.

EDS je programom neformálneho vzdelávania mladých do 30 rokov. A čo je to neformálne vzdelávanie? Continue reading

Advertisements

Skúsenosti z EDS v praxi

Počas dvadsiatich rokov existencie Európskej dobrovoľníckej služby využilo tento program vyše 100 000 mladých ľudí. Tu sú autentické vyjadrenia slovenských dobrovoľníčok a dobrovoľníkov o ich skúsenostich z EDS:

“Vyskúšala som si rôzne profesie, ako lektorka cudzích jazykov, učiteľka tanca, organizátorka podujatí pre miestnu komunitu. Zdokonalila som sa v portugalčine. Po návrate z EDS som sa zaradila do pracovného procesu, kde uplatňujem získané skúsenosti.” Continue reading

Čo je v tejto sekcii?

V  tejto sekcii poskytujeme priestor ex-dobrovoľníčkam / dobrovoľníkom, ktorých naše centrum vyslalo na projekt Európskej dobrovoľníckej služby (EDS) a sú ochotní podeliť sa o svoje skúsenosti. Zážitky z projektov, odporúčania pre budúcich dobrovoľníkov / dobrovoľníčky, alebo aj vlastné náhľady na EDS “po uplynutí nejakého času” sú tu veľmi vítané. Obzvlášť odporúčané a cenné čítanie pre záujemcov o EDS! Nech sa páči.

Skúsenosti z ročného projektu EDS vo Veľkej Británii

Volám sa Betka a veľmi ma teší, že sa s vami v nasledujúcich riadkoch budem môcť podeliť o svoju skúsenosť z EDS v anglickom mestečku Bath. Ak by som sa mala vrátiť na začiatok, o EDS som sa dozvedela úplnou náhodou od spolužiačky zo strednej školy, ktorá sa práve v tom období vrátila zo svojho projektu v Španielsku. Jej rozprávanie ma oslovilo natoľko, že som sa hneď v ten deň doma snažila o EDS zistiť čo najviac informácii. Veľmi ma prekvapilo, že tento projekt je stále málo známy pre nás mladých ľudí, hoci ponúka tak veľa výhod.

Prvým krokom bolo nájsť si vysielajúcu organizáciu, prednostne z praktického hľadiska v meste kde bývam – v Banskej Bystrici. V CVČ – Junior som sa obrátila priamo na koordinátora pre Európsku dobrovoľnícku službu a dohodli sme sa, že Junior bude mojou vysielajúcou organizáciou. Prekvapila ma pomoc od vysielajúcej organizácie, ktorá sa mi dostávala ešte pred začiatkom môjho projektu a myslím si, že do značnej miery prispela aj k tomu, že ma na projekt neskôr vybrali. Pred odchodom na projekt som absolvovala aj detailnú teoretickú a praktickú prípravu, význam ktorej som mala možnosť oceniť v čase menších problémov, ktorými si každý dobrovoľník počas svojho projektu musí prejsť.

Hostiteľskú organizáciu som si vyberala tiež veľmi starostlivo. Mojou hlavnou podmienkou bola práca s deťmi a školákmi v anglicky hovoriacej krajine, a to preto, že týmto smerom som sa rozhodla ísť už počas štúdia na VŠ. V databáze ma najviac oslovila organizácia YMCA, ktorá už viac rokov hostila v krásnom historickom mestečku Bath troch mladých ľudí, ktorí mali záujem pracovať s detičkami v škôlkach, školských a prázdninových kluboch. Organizácia ponúkala aj možnosť dobrovoľníctva v mládežníckej kaviarničke v susednom meste Bristol. Táto kaviarnička je miestom, kde sa stretávajú mladí ľudia, ktorí vo svojom živote nemali vytvorené priaznivé podmienky, či už materiálne alebo sociálne. YMCA sa im preto snaží pomôcť a vytvoriť šance na lepšiu budúcnosť.

Bath

Bath

Na projekt sa prihlásilo takmer 500 mladých ľudí, nakoniec nás vybrali troch. Nerozhodovalo vzdelanie a skúsenosti, ale naopak motivácia a skutočný záujem dostať sa na projekt. A ja som veľmi chcela. A tak sa v septembri 2014 začal písať môj EDS príbeh.

Aktivity na mojom projekte boli rozmanité, čo mi dávalo možnosť vybrať si oblasť, v ktorej chcem na projekte najviac pracovať. Čas som trávila prevažne s detičkami v materskej škôlke a mladými ľuďmi v mládežníckej kaviarni v Bristole. Bolo veľmi zaujímavé vidieť a porovnať si ako fungujú materské škôlky v Anglicku a rovnako aj to ako fungujú rôzne škôlky v rámci jednej organizácie, pretože YMCA Bath má dokopy 5 škôlok. Deti tu majú veľkú možnosť na samostatný rozvoj, aktivity sú voľnejšie, avšak veľmi kreatívne a v triedach nájdete veľký počet učiteliek. Von sme chodili za každého počasia, čo bolo zo začiatku trošku náročné. Veľmi ma prekvapilo, že deti v škôlke vôbec nechodia poobede spinkať a taktiež aj to, že rodičov vôbec netrápilo ak prišli deti zo škôlky špinavé, pretože to znamenalo, že zažili kopec zábavy. Počas môjho pobytu v škôlke som si vytvorila s detičkami dôverný vzťah a dokonca som sa stretla aj s dvomi slovenskými deťmi, ktorým som pomohla pri adaptácii do nového prostredia a najväčšiu hodnotu pre mňa malo to, keď som ich videla v novom neznámom prostredí šťastné a usmiate.

Mládežnícka kaviareň v Bristole mi veľmi prirástla k srdcu. Pracovala som v príjemnom kolektíve, kde som sa kavickanaučila veľa nového. Pred odchodom na projekt som ani len netušila, že na svojej EDS absolvujem baristický kurz a naučím sa robiť latte art, či pripravovať typické britské špeciality. Zaujímavou skúsenosťou pre mňa bolo vidieť, že práca v kaviarni je v Anglicku vnímaná úplne inak ako na Slovensku, kde by som skôr povedala, že táto práca je neraz nedocenená. Mladí ľudia, ktorí prichádzali k nám do kaviarne, mali za sebou rôzne životné príbehy. Naučilo ma to byť vďačnou za to, čo mám a rovnako aj nesúdiť ľudí, pretože nikdy nevieme čo majú za sebou. Rovnako som videla aj to, že pri podaní pomocnej ruky a pri troche snahy a pracovitosti, sa môže život mladého človeka zmeniť k lepšiemu.

Posledným miestom, kde som na svojom projekte pracovala, bola posilňovňa, priamo v hlavnej budove YMCA Bath. Tu som si ešte viac upevnila svoj pozitívny vzťah k športu a veľmi milo ma prekvapilo to, že v Anglicku do posilňovne chodia aj starší ľudia, po šesťdesiatke a nikto sa tomu ani trošku nečuduje. Neraz tak majú možnosť necítiť sa osamelí a zostať spoločensky a fyzicky aktívni aj v dôchodkovom veku.

EDS mi vo voľnom čase ponúkla aj možnosť cestovať a objavovať krásy Anglicka. Anglicko je naozaj veľmi pekné a nájdete tu veľa parkov, múzeí či historických miest. Mestečko Bath je zapísané vo svetovom dedičstve UNESCO, takže bolo neraz aj preplnené množstvom turistov. To bolo niekedy náročné, ale na druhej strane mi to ešte viac potvrdilo to, aké veľké šťastie som mala, keď som v tomto meste mohla prežiť takmer jeden rok.

kolektiv

Kolektív kaviarne

Aby nebolo všetko len veľmi pozitívne, musím priznať, že Briti ako ľudia ma veľmi neoslovili. Z môjho pohľadu sú často krát veľmi formálni a neradi si vytvárajú bližšie vzťahy s cudzincami. Preto som veľa zo svojho voľného času trávila aj sama, prechádzkami, návštevou múzeí alebo oddychom pri knihe. Hoci zo začiatku toto zistenie nebolo pre mňa ľahké, našťastie som vo vysielajúcej a hostiteľskej organizácii mala ľudí, na ktorých som sa mohla obrátiť a boli ochotní venovať mi svoj čas, keď som sa cítila osamelo alebo potrebovala kúsok osobnej podpory. Tu by som teda chcela zdôrazniť aké je podstatné starostlivo si vyberať partnerské organizácie, ale rovnako aj vnútorne sa obrniť vytrvalosťou,  nadhľadom a vďačnosťou za každú, možno aj tú menej pozitívnu situáciu, ktorú EDS prinesie. Taktiež je dôležité uvedomiť si, že na projekte sa väčšinou stretne viac dobrovoľníkov z rôznych krajín a kultúr, čo prirodzene môže spôsobiť menší kultúrny šok. Moji dvaja spoludobrovoľníci boli zo Španielska a Nemecka. Bývali sme spolu v štvorizbovom byte, a hoci naše vzťahy boli priateľské a vedeli sme si pomôcť, museli sme sa naučiť aj tolerancii a pochopeniu, čo bolo na začiatku veľkou výzvou.

Keby som v závere mala zhrnúť čo všetko mi EDS dala a či mi vzala nejaké ilúzie, môžem povedať, že samu seba vidím na konci EDS niekde, kde som ani neverila, že sa jedného dňa dostanem. Nebolo to všetko len o skúsenostiach v oblasti práce, ktoré si však veľmi cením a pomohli mi aj pri úspešnom nájdení si novej práce, kde začne moja nová etapa doma na Slovensku. To najcennejšie čo si z EDS odnášam je môj vnútorný pocit, že som to celé zvládla a cítim sa ako omnoho silnejší a sebavedomejší človek. Nemám strach skúšať nové veci a som oveľa viac otvorená svetu a novým možnostiam. Naučila som sa zvládať každodenné problémy, ktoré prináša pracovný život a vzťahy s kolegami či spolubývajúcimi. Viem, že kde je snaha a vôľa, tam sa vždy ukáže cesta. Pred odchodom na EDS bolo Anglicko mojou vysnenou krajinou, ktorú som si možno aj trošku zidealizovala. Dnes viem ako tu funguje život a hoci veľa vecí oceňujem, som šťastná, že sa môžem vrátiť opäť na Slovensko, kam patrím a kde sa cítim ako doma.

Keby som mala tú možnosť, dopriala by som pocit zažiť si EDS každému mladému človeku.

 

Päť zlých snov koordinátora EDS // Five nightmares of EVS coordinator

Vhodný výber dobrovoľníkov v súlade s pravidlami Programu, potrebami dobrovoľníkov, ale najmä s možnosťami hostiteľskej komunity, by sa nemal podceňovať. Hoci som osobne mal viac šťastia než niektorí iní koordinátori EDS, ktorí vybrali na svoj projekt aj duševne chorú osobu, alebo dobrovoľníčku vylievajúcu vriacu vodu na ďalšieho dobrovoľníka, svoj výber som aj tak niekedy ľutoval.  Continue reading

Na mori aj pri lopate (skúsenosti z EDS v Bretónsku)

Kamenné domce, podmanivá príroda a vo vzduchu je cítiť mágiu. Volám sa Ivana a vďaka Európskej dobrovoľníckej službe (ďalej len EDS) som mala možnosť pracovať na projekte jeden rok vo Francúzskom Bretónsku.

Po skončení univerzity som síce mala v ruke diplom, ktorý potvrdzoval nadobudnuté vedomosti v rámci môjho zamerania, no ja som stále mala pocit, že to nie je dosť. Začala som uvažovať o EDS a po roku hľadania a posielania e – mailov som nakoniec našla organizáciu Cap à Cité pracujúcu s deťmi a mládežou  s projektom zameraným na športové aktivity na mori. Bolo rozhodnuté a po prekonaní sprievodných komplikácií som 1. októbra sedela v lietadle smer Francúzsko plná očakávaní.

Saint Quay portrieux

Obr. 1 – Saint Quay portrieux

Hneď druhý deň som sa zoznamovala s kolegami v ANAS. Všetci ma vítali s úsmevom na tvári a tým ich typickým „bisous“.  Bola som taká rozrušená novým prostredím, ani som si neuvedomila, že sa mi takmer nik nepredstavil a tak mená svojich kolegov som odhaľovala postupne. Niekoľko minút následne na to som už bola na pláži s deťmi, hľadala som medzi kameňmi kraby a krevety, tzv. pêche à pieds – vo voľnom preklade rybárčenie na pešo.

"Rybárčenie na pešo" na neďaľekej pláži

Obr. 2 – “Rybárčenie na pešo” na neďaľekej pláži

ANAS je organizáciou ministerstva vnútra a počas školského roku organizuje triedy zamerané na výuku a sprostredkovanie poznatkov o mori a námorníctve žiakom základných škôl. Musím povedať, že počas týchto aktivít nie len žiaci, ale aj ja sama som nadobudla veľa nových zaujímavých poznatkov popri asistovaní animátorom a inštruktorom.

ANAS je však otvorené len od jari do jesene a tak spolu s mojou spolu–dobrovoľníčkou sme sa vydali prečkať zimu v našej koordinujúcej organizácii Cap à Cité. Spolu s ďalšími dvoma dobrovoľníčkami sme tam teda boli 4 dievčatá podieľajúce sa na EDS projekte zo 4 rôznych krajín (Litva, Bielorusko, Bulharsko a samozrejme Slovensko). Zo začiatku sme pomáhali pri aktivitách pre tínedžerov a deti vo voľno-časovom centre. Netrvalo dlho a riaditeľ tejto organizácie nás požiadal o návrh na zveľadenie priestorov centra, ktoré v tom čase neboli veľmi atraktívne.

Obr. 3 – Pred rekonštrukciou

Obr. 4 - Po rekonštrukcii

Obr. 4 – Po rekonštrukcii

Nebolo to síce pôvodnou náplňou môjho projektu, ale nakoľko som študovala architektúru, tento návrh ma úprimne nadchol. Za pár dní bol návrh hotový a chystali sme sa na jeho realizáciu. Počas troch mesiacov sme spoločnou prácou s ostatnými dobrovoľníčkami zrenovovali dve miestnosti pre centrum. Musím povedať, že pre mňa osobne vidieť výsledok vlastnej práce a aj jeho prevádzku bol naozaj príjemný pocit zadosťučinenia a užitočnosti.

Obr. 5 – Otváracia párty s miestnymi novinármi

Zima nebola náročná len pre náročnú prácu na rekonštrukcii. Po mojom príchode som bola doslova uchvátená prostredím v ktorom som mala stráviť jeden celý rok a hlavne pre dievča z vnútrozemia bolo naozaj neuveriteľné predstaviť si dennodenný život pri mori. Avšak tento navonok raj je rajom dovolenkárov. V zime je opustený a len ťažko niekoho stretnete a to už nehovorím o ľuďoch v približne rovnakom veku tomu vášmu. Nadviazať sociálne kontakty sa nám všetkým štyrom miestami zdalo ako nemožná úloha. Svoj čas cez zimu som trávila cestovaním, a popri tom som stretávala veľa zaujímavých ľudí. Nemôžem povedať, že by to boli nejako zvlášť trvalé konexie, ale bolo zaujímavé ich stretnúť a vymieňať si názory a pohľady na svet. Čas po čase som našla ľudí aj v mojom okolí, s ktorými udržujem kontakt aj po mojej EDS. Či už kolegovia z práce, alebo iní dobrovoľníci, či miestni so záujmom.  Niekedy Vám chýbajú ľudia, s ktorými môžete všetky tie skúsenosti a pekné momenty z EDS zdielať. Ja som teda naozaj vďačná za ľudí ktorých som tam stretla a ktorí boli ochotní so mnou tieto momenty zdielať.

044(1)

Obr. 6 – Kolónia morských vtákov

Nasledoval čas vrátiť sa späť do ANAS, kde som počas celého leta pracovala na aktivitách pre deti, či už na mori alebo mimo neho. Navrhla som aj pár osobných projektov. Niektoré sa zorganizovali a iné nie, ale tak to už v živote chodí. Ako čas plynul, mala som možnosť všimnúť si chaotickosť a organizačné zádrhely v organizácií, ktoré podľa môjho názoru do určitej miery pramenili z nevhodného pracovného prostredia v kanceláriách organizácie. Prebudil sa môj prirodzený inštinkt architekta a na konci svojho projektu som im odovzdávala na rozlúčku ideový návrh riešenia priestorov ich kancelárií. Vyzerali spokojne a po rekonštrukcii mi prisľúbili poslať fotky z nových priestorov.

Obr. 8 - Náročné momenty na projekte :)

Obr. 7 – Z náročných momentov na projekte 🙂

Pred mojou EDS ma raz napadlo, či robím dobre. Je to predsa len mimo môj odbor a ja po skončení školy potrebujem hlavne prax. Bolo to len na chvíľu, ale predsa len to nahlodalo moju istotu. Dnes som si 100% istá, rozhodnutie ísť na EDS bolo to najlepšie rozhodnutie aké som mohla v živote urobiť. Vďaka EDS som zocelila svoju osobnosť. Možnosť žiť, pracovať a stretávať sa s ľuďmi odlišných kultúr, zvykov a návykov Vám rozšíri vnímanie a uhol pohľadu, čo osobne vidím ako najväčší prínos. Počas môjho projektu som zažila aj veľa nepríjemných situácií a komplikácií, ktorým som musela čeliť. Nie je to vždy jednoduché. Avšak ak má niekto pochybnosti typu zúčastniť sa projektu EDS či nezúčastniť, zabudne na ne. Ako sa hovorí, aj zlá skúsenosť je skúsenosť a ja som dnes viac vďačná za tie negatívne skúsenosti počas mojej EDS. Naučili ma omnoho viac a ukázali mi, ako si tie dobré viac vážiť.

Plody našej EDS // The Fruits of Our EVS Projects

Výrok „Pomôž ostatným, pomôžeš aj sebe“ bol podtitulom týchto webových stránok, ktoré sme založili s našimi dobrovoľníkmi ešte v roku 2012. Verím, že tento výrok je hlavným posolstvom Európskej dobrovoľníckej služby (EDS) ako takej, ale aj motívom našej organizácie. Po desiatich rokoch poskytovania príležitostí zahraničným dobrovoľníkom, je teraz vhodná doba pre malý súhrn toho, čo tieto projekty priniesli. Continue reading

Dobrovoľníctvo a v zahraničí? Oplatí sa!

Jedli ste už niekedy slimáky s bylinkovou omáčkou? Alebo syr čiernej farby?

Sedela som vtedy s kolegami v jednej vychýrenej reštaurácii v Metz. Podpichovali ma, že ani jeden rok mi nebude stačiť na to, aby som ochutnala všetky ich druhy syra. Musela by som ich skúšať každý deň, majú ich totiž viac než 300 typov. V tej chvíli som ešte nevedela, čo všetko spoznám a zažijem, a to nielen z francúzskej kuchyne.

P1020294

Počuli ste už o Európskej dobrovoľníckej službe (EDS)? Dnes sa informácie o zaujímavých možnostiach v zahraničí ponúkajú z každej strany. Stačí si len vybrať. EDS ako jeden z programov Erasmus+ je stále neznámym pojmom, hoci umožňuje všetkým mladým ľuďom vo veku od 18 do 30 rokov zapojiť sa do dobrovoľníckych projektov v zahraničí. Nemusíte pritom ovládať cudzí jazyk či mať ušetrené nejaké peniaze. A pritom môže ísť o nezabudnuteľnú a cennú skúsenosť.

Začiatky však môžu byť odradzujúce. Moja cesta k EDS bola tiež kľukatá. Po bakalárskom štúdiu sa mi na prvý termín podávania žiadostí nepodarilo získať projekt, hoci som napísala približne 15 organizáciám. Odhodlanie som nestratila a skúsila som to opäť o polroka, už ako študentka na magisterskom stupni v Brne. Nakoniec, po jednom telefonáte cez Skype z internátnej izby bolo viac-menej isté, že strávim takmer rok v Európskom centre Roberta Schumana (ECRS) v Metz, vo Francúzsku.

Metz

Metz

ECRS úzko spolupracuje s Domom Roberta Schumana, v ktorom žil až do svojej smrti jeden z “otcov Európy“.  Práve tam som pracovala so žiakmi základných a stredných škôl, pre ktorých som viackrát do týždňa viedla edukačné aktivity so snahou priblížiť im históriu, kultúru či všeobecný geografický prehľad Európy. Neverili by ste aké v tom poslednom majú medzery.  Mapa Európy pre nich často končí na východnej hranici Nemecka, Rakúska a Talianska.

Okrem prednášok a konferencií som mala možnosť získať skúsenosti z organizovania každomesačných kultúrnych večerov pre širokú verejnosť. Posledný z týchto večerov bol práve o Slovensku, ktorý s podporou Slovenského inštitútu v Paríži či slovenských umelcov žijúcich vo Francúzsku zožal najväčší úspech.

Kultúrne večery

Kultúrne večery

Iniciatíva nebola na škodu. Do regiónu Lotrinska som prvýkrát priniesla nápad projektu Živá knižnica, ktorý je u nás už dosť známy. Témou boli mobilita a angažovanosť. Mladí ľudia z rôznych krajín (tzv. živé Knihy) mohli svojmu publiku (tzv. čitateľom) porozprávať o svojich skúsenostiach zo zahraničia, či už to bola stáž, dobrovoľníctvo, štúdium alebo práca. Desiatky návštevníkov sa tak mohli dozvedieť viac o mobilitných programoch a nápadoch z prvej ruky.

Prvá Živá knižnica v regióne

Prvá Živá knižnica v regióne

Hovorí sa, že koniec dobrý, všetko dobré. V mojom prípade by som si lepší koniec nevedela ani predstaviť. Dostala som možnosť byť súčasťou organizačného tímu pre medzinárodný mládežnícky projekt European Youth Weeks 2014 v Nemecku. Dva týždne s ľuďmi z 10 krajín a plné neformálneho vzdelávania, workshopov či exkurzií.  Skvelá bodka mojej EDS.

Členovia tímu

Členovia tímu

Ako by som to teda celé zhodnotila? Bol to dobrovoľnícky rok v úspešnej a aktívnej organizácii, kde som si zmysluplnou a iniciatívnou prácou dokázala nájsť rešpektované miesto. Zahraničné prostredie a výzvy mi pomohli zatriediť si hodnoty, zlepšili moje jazykové a organizačné kompetencie, mäkké zručnosti a v nesposlednom rade vnímanie kultúrnej citlivosti. Hoci úplne bez problémov sa zrejme zaobísť nedá, tak ako to je časté v bežnom pracovnom živote. No práve EDS som vďačná za množstvo skúseností pri riešení nedorozumení v pracovných vzťahoch.

Untitled-1

Dlhodobý EDS projekt je možné zažiť len raz, preto najdôležitejším kľúčom k jeho úspechu je podľa mňa vhodný výber projektu. Ten totiž predurčuje, koľko si z neho odnesiete a nakoľko sa budete cítiť užitoční pre zahraničnú organizáciu. Ostatné už záleží na osobnom postoji dobrovoľníka/dobrovoľníčky.

Ak ste sa rozhodli pre EDS, držím palce!

Dominika