The “kindness” of bus conductors // “Zlatí” vodiči autobusov

I don’t know about your countries, but in my country train conductors have the reputation of being rude and impolite. I think it’s a bit of a stereotype, but actually I sometimes really experienced some unpleasant situations where I really had the impression that their bliss was to sadistically fine people or to be rude with them. Of course I should add that many of them (the majority) are just nice people.

Source: blogs.glowscotland.org.uk

Source: blogs.glowscotland.org.uk

Anyway, I’m telling you this, because I think that I’ve spotted the Slovak equivalent category as far as rudeness is concerned: bus conductors! It already happened to me 5 or 6 times that bus drivers tell me off for some reasons: for example because I wanted to pay the fee with a 50 euro note (I didn’t have any other notes, I know it’s a problem, but sometimes it happens 😦 ), or because when I was charging the bus card, I put the card on the reader too soon, or because I hadn’t realised that we had already arrived at the last stop and I was still on the bus.

Now I know and as the saying goes, forewarned is forearmed, so now when I get on the bus, I use the most powerful weapon that people can use: a big smile on my face hoping that bus drivers will be a bit more tolerant 🙂

Emanuela

///

Neviem, ako je to vo vašej krajine, ale u nás sa o vodičoch autobusov hovorí, že sú drzí a neslušní. Hoci si myslím, že ide o stereotypné vnímanie, aj ja som s nimi zažila niekoľko nepríjemných situácií, kedy som mala pocit, že ich teší dávať ľuďom pokuty a chovať sa k nim nepríjemne. Nedá mi však nedodať, že väčšinou sú milí.

Začala som stereotypmi o talianskych šoféroch, pretože aj na Slovensku som objavila skupinu ľudí, ktorí sú považovaní za hrubých: vodiči autobusov! Skutočne sa mi päť či šesťkrát stalo, že mi vynadali, napr. keď som chcela zaplatiť za lístok päťdesiateurovou bankovkou (nemala som pri sebe iné peniaze, viem, že je to problém, ale niekedy sa to stane L), pri nabíjaní kreditu som priložila kartu k čítačke príliš skoro alebo som nevystúpila na poslednej zastávke, pretože som si neuvedomila, že už sme dorazili na miesto.

Teraz sa riadim heslom: šťastie praje pripraveným. Predtým, ako nastúpim do autobusu, vyzbrojím sa tou najmocnejšou ľudskou zbraňou, úsmevom dufajúc, že vodič bude o trochu tolerantnejší.

Emanuela

Preklad: Stanislava Dengová, Jana Jašková

Advertisements