Akých 7 divov? / Which 7 wonders?

Odpoveď je veľmi jednoduchá: no predsa 7 divov Slovenska! Od príchodu do tejto krajiny cudzinci objavujú jej úžasnú prírodu, fascinujúcu kultúru a štedrých ľudí. Postretlo ich však aj všeličo neočakávané a zažili veľa zábavných situácií.  🙂

Jednou z najlepších vecí na zahraničnej skúsenosti akou je EDS, je spoznávanie inej kultúry a možnosť porovnať ju s tou našou. Zisťujeme, akými rôznymi spôsobmi sa dá pozerať na svet, pričom nakoniec si možno uvedomíme, že zvláštni sme práve my!

V tejto časti by sme sa s vami radi podelili o zážitky dobrovoľníkov z pobytu na Slovensku, ktoré sú z pohľadu cudzinca vtipné, zaujímavé, čudné, ba dokonca šokujúce …

DSC02805

The answer is very easy: Slovakia’s 7 wonders! Since arrival in this country, foreigners had the opportunity to discover beautiful landscapes, a fascinating culture and generous people, but also came across unexpected and really funny situations 🙂

One of the best things about an international experience such as EVS is to discover another culture and to compare it with yours, to see how things are seen differently. In the end you’ll realise that perhaps the peculiar one is just yourself!

In this new section we’d like to share with you some of the volunteers´ experiences from Slovakia that from a foreigner’s perspective seem funny, interesting, weird and sometimes even shocking …

Advertisements

The Literary Evenings of Banská Bystrica // Literárne večery v Banskej Bystrici

DSC_0027 (1)The 11th of February I had the pleasure to see how the first meeting of my personal project took place. As a part of our Voluntary Service, we have the option to develop an activity on our own. If you are either doing an EVS somewhere or considering it, I strongly recommend you to take this chance, for it’s a perfect oportunity to focus on what it interests you the most and create something valuable out of it.  Continue reading

ON-ARRIVAL TRAINING // ŠKOLENIE PO PRÍCHODE NA PROJEKT EDS

Homemade Mandala
Homemade Mandala

After just two weeks of our first encounter with little and lovely Banská Bystrica, Miriam and I had the chance to go on our On-arrival training. Even if before getting to this meeting, set in the hotel Villa Siesta in the Vysoké Tatry, we had heard a lot about on-arrival trainings, we didn’t had the slightest idea of how we will feel afterwards.

To be absolutely fair, after half and hour of running our hearts out under the rain (keeping the Spanish tradition of being always late), a three hours journey on a bus and a ‘how in the name of god should I know which one is my bus stop’ experience, we didn’t feel like going to anywhere anymore. Fortunately, after checking out a table full of tea, coffee and snacks in the seminar room, we started feeling a bit more receptive.

Geoffrey, Miriam, our official pet and I

Geoffrey, Miriam, our official pet and I

Our first evening consisted of a few first impressions, a filling dinner and a bit of Tatransky čaj, which is definitely not a čaj (tea) and which I strongly recommend only in small amounts (I’m talking from my experience).

In the second day, we could get on with the activities the trainers had prepared for us. In relation to this, I should point out that anything that happened in the On-arrival training wasn’t too formal nor strict: we could propose changes, decide for ourselves which schedule we preferred and even create our own activities. This, in my opinion, helped to develop our cooperation, as well as the confidence we felt towards the other EVS participants and our trainers (as we were kind of the same level).

During the whole training, we could participate in several tasks, games or energizers that were set in between the sessions about the EVS in general and our projects in particular. These activities, even if at first felt created only for our entertainment and not very related to something we could learn of, turned out to be the most profitable ones for us. Maybe because a simple game, rather than a speech about it, is the best one of making you aware that you are not alone in this activity, that your little contribution is as helpful as the aid you get from others and that a group of small ideas and characters could make a big, useful task.

P1050490

And after all these experiences, once in the train back home, you really realize what is behind the sentences you heard about on-arrival trainings, you completely understand the real meaning of ‘it’s gonna be great’. Because you On-arrival training is not only socializing, it’s not only intercultural learning. It’s about you, feeling more than ever, that this could be an important year of your life, that this could actually mean something and, especially, that all depends on you.

Irene.
Everyone after a hard day's night

Everyone after a hard day´s night

///

Dva týždne po našom prvom kontakte s malou pôvabnou Banskou Bystricou sme mali s Miriam možnosť zúčastniť sa Školenia po príchode na projekt EDS. Hoci sme ešte pred príchodom do hotela Villa Siesta vo Vysokých Tatrách o tomto školení veľa počuli, nemali sme potuchy, ako sa budeme cítiť, keď skončí.

Polhodinový beh v daždi (verné španielskej tradícii nikdy neprísť načas), zúfalstvo pri hľadaní správnej zastávky a trojhodinová cesta autobusom – taký bol začiatok našej výpravy. Ak mám byť úprimná, po tomto zážitku sa nám už nikde nechcelo ísť. Keď sme však v prednáškovej miestnosti zbadali kávu, čaj a keksíky, znova sme sa rozhodli dať šancu tomu, čo bolo ešte pred nami.

Prvý večer sme sa oťukávali, dali si sýtu večeru a trochu Tatranského čaju, ktorý teda vôbec nie je čajom. Odporúčam ho piť len v malom množstve (hovorím z vlastnej skúsenosti).

Druhý deň sme začali s programom, ktorý si pre nás pripravili školitelia. Chcela by som zdôrazniť, že nič z toho, čo sme na školení robili, nebolo príliš formálne ani striktné – ako účastníci sme mohli navrhnúť zmeny, rozhodnúť sa, čo z programu uprednostníme, a dokonca i vymyslieť vlastné aktivity. To nám, podľa mňa, pomohlo nájsť k sebe cestu. Vďaka tomu sme začali spolupracovať a vybudovali si dôveru k školiteľom a ostatným účastníkom EDS (keďže sme boli približne na rovnakej úrovni).

Jednotlivé bloky školenia boli všeobecne zamerané na EDS a  konkrétne na naše projekty. V prestávkach sme sa mohli zapojiť do rôznych aktivít, hier a zahrievačiek. I keď sa nám spočiatku tento čas zdal byť určený len pre zábavu a nie ako prostriedok na získanie nových poznatkov, nakoniec sme vyťažili najviac práve z neho. Pri jednoduchej hre, možno ešte viac ako na nejakej prednáške, si človek uvedomí, že nie je všetko len na ňom. To, čím prispeje, je rovnako dôležité ako to, čo sa mu dostane od ostatných. S hŕstkou myšlienok a hláv sa dajú robiť veľké a užitočné veci.

Po všetkých týchto zážitkoch si vo vlaku na ceste domov uvedomíte, čo všetko sa skrýva za Školením po príchode na projekt EDS. Úplne pochopíte význam vety „Bude to paráda!“. Pretože školenie nie je len o začlenení sa do skupiny a spoznávaní nových kultúr. Je o vás. Zrazu viac ako inokedy predtým pocítite, že nasledujúci rok môže pre váš život znamenať veľa a hlavne, že všetko závisí od vás.

Irene

Preklad: Jana Jašková, Stanislava Dengová

What international volunteers bring us // Čo nám dávajú zahraniční dobrovoľníci

Some people who know me and also know how difficult working with international volunteers sometimes is, might want to ask why we host volunteers. What do they really bring us?

Many things 🙂  Similarly to any other persons, EVS volunteers can bring us various experience. Being for the fifth year in the position of EVS coordinator, I will focus here on the specific enrichment of our work or of our community but also on the personal enrichment that working with young foreigners brings to myself.

Intercultural enrichment

It is really true that other nations and cultures have different perception of many things. Usually the further you come from the stranger you will be 🙂  This, in my opinion, is very stimulating for our comunity and society, which is not really multicultural. At the same time it helps us to fight (or at least realize) our prejudices: we see that however different these people (and cultures) are, they are still same humans as we are. At least for those who want to see.

Fresh ideas and new perspectives

It is indeed many times these young people who come here to learn something who is teaching us. I don´t mean those who think they know everything and can do anything (we already have enough of such people here). I mean those who bring their original approaches, ideas, experience and genuine creativity, but also modesty and willing to listen and learn, which is usually bound with their culture, or just with their unique personalities. We grow with them.

Expanding capacity

By the involvement of international volunteers we are increasing our capacity to do something good in our local comunity. Similarly to most of other communities, also ours many times prefers to complain than to take active steps toward change. Regardless the results, EVS volunteer himself / herself brings a change. (Of course we are here to help making it positive, or at least to try…)

Increasing educational impact on target groups

Coming to a distant place just to do something beneficial, gain experience and learn a marginal language sounds pretty illogical to many of us who have lived in a country where volunteering used to be compulsory. We tend to neglect real benefits of voluntary work for the volunteer but also for the people with this twisted logic.

Improving language skills

“Learning other languages is useless. When you come to Slovakia, nobody will understand you anyway“ – this used to be my favourite joke for foreigners. I believe that by hosting EVS volunteers we are increasing not only their but also our language and thus comunication capabilities.

Improving self-esteem and integration

In little nations that have always been ruled by somone else, national pride or self esteem can be pretty low. This is only multipled by the post-comunistic past. In my opinion, it is one of the main reasons why almost everyone here asks EVS volunteers: “Why did you come to Slovakia?“ Of course this country and its people have many beauties and unique qualities, but it seems we will need more time than we expected to heal from the heritage of autocracy. And I believe that we mutually help each other with international volunteers to realize and develop our qualities.

Andy

///

Niektorí ľudia, ktorí ma poznajú a tiež vedia aká náročná môže niekedy byť práca so zahraničnými dobrovoľníkmi, by sa možno chceli opýtať prečo vlastne hosťujeme dobrovoľníkov. Čo nám vlastne prinášajú?

Mnoho vecí 🙂 Podobne ako pri iných osobách, dobrovoľníci EDS nám môžu priniesť rôzne skúsenosti. Som teraz piaty rok na pozícii koordinátora EDS a v tomto článku sa zameriavam na ich špecifické prínosy pre našu prácu alebo pre našu komunitu, ale aj na osobný prínos práce s mladými cudzincami pre mňa.

Interkultúrny prínos

Je skutočne pravdou, že iné národy a kultúry majú odlišné vnímanie mnohých vecí. Obvykle je to tak, že z čím ďalej ste, tým ste čudnejší 🙂 Toto je, podľa môjho názoru, veľmi stimulujúce pre našu komunitu a spoločnosť, ktorá nie je skutočne multikultúrna. Zároveň nám to pomáha bojovať s našimi predsudkami (alebo si ich aspoň uvedomiť): vidíme, že akokoľvek odlišní títo ľudia (a ich kultúry) sú, stále sú to ľudia ako my. Prinajmenšom pre tých, ktorí to vidieť chcú.

Svieže nápady a nové pohľady

Títo mladí ľudia, ktorí sa sem prišli niečo naučiť, sa mnohokrát stávajú našimi učiteľmi. Nemyslím pritom tých, ktorí si o sebe myslia, že vedia všetko a dokážu čokoľvek (takých tu už máme dosť). Mám na mysli dobrovoľníkov, ktorí prinášajú svoje originálne prístupy, nápady, skúsenosti a nefalšovanú kreativitu, ale aj skromnosť a ochotu načúvať a učiť sa. Toto všetko môže súvisieť s ich kultúrou, alebo len s ich jedinečnou osobnosťou. Rastieme spolu s nimi.

Rozšírenie kapacít

Prijímaním medzinárodných dobrovoľníkov zvyšujeme svoju kapacitu robiť niečo pozitívne pre našu komunitu. Podobne ako v iných komunitách, aj v tej našej sa často uprednostňuje sťažovanie sa pred prijatím aktívnych krokov ku zmene. Bez ohľadu na výsledky, dobrovoľníci EDS zmenu sami prinášajú. (Samozrejme, my sme tu na to, aby sme ju pomohli urobiť pozitívnou, alebo sa o to aspoň pokúsiť…)

Zvýšenie účinnosti vzdelávania cieľových skupín

Prísť na cudzie miesto len kvôli urobeniu niečoho užitočného, získaniu skúseností a naučeniu sa marginálneho jazyka, znie nelogicky pre mnohých z nás, ktorí sme žili v krajine, kde dobrovoľníctvo bývalo povinné. Máme tendenciu prehliadať skutočné prínosy dobrovoľníckej práce pre dobrovoľníka, ale aj pre ľudí s takto pokriveným uvažovaním.

Zlepšenie jazykového vybavenia

„Učiť sa cudzie jazyky je zbytočné. Keď prídete na Slovensko, aj tak vám nikto nebude rozumieť“ – toto zvykol byť môj obľúbený vtip pre cudzincov. Verím, že hostením dobrovoľníkov EDS zvyšujeme nielen ich, ale aj našu jazykovú vybavenosť a teda aj komunikačné schopnosti.

Zvyšovanie sebaúcty a integrácia

Malé národy, ktorým vždy vládol niekto iný, môžu mať naozaj nízku národnú hrdosť alebo sebaúctu. Toto je ešte znásobené postkomunistickou minulosťou. Podľa môjho názoru je to jedným z hlavných dôvodov, prečo sa tu takmer každý pýta dobrovoľníkov EDS: „Prečo ste prišli na Slovensko?“ Táto krajina a jej ľudia samozrejme majú mnoho krás a jedinečných kvalít, ale zdá sa, že budeme potrebovať viac času než sme očakávali na vyliečenie sa z dedičstva autokracie. A verím, že si s medzinárodnými dobrovoľníkmi vzájomne pomáhame uvedomovať si a rozvíjať svoje kvality.

Andy

Farewell party with Manu and Vessy

Farewell party with Manu and Vessy

Good ideas from Slovakia // Zaujímavé nápady zo Slovenska

The months have passed, my project is about to end, so came my time for packing the luggage to travel back home. And to take some souvenirs, of course :)) It is really hard to chose, what to take – there are so many things I got for the almost 10 months here, but since my bag capacity is limited I should chose and take just the best things. And I have decided – beside the Horalky, Kofola and Hruškovica there is something more, which I really want to take – the good ideas from Slovakia, or things I really liked here and want to bring them home (and hope to start working there too :))

So here are the best of them:

  • School canteens – as far as I got informed, every school student can be enrolled to have lunch (consisting of soup, meal and something to drink – water or juice) in one of the canteens. I think it is a very good idea and really prevents the youngsters to get overweight consuming fast food all the time. Unfortunately in Bulgaria, despite of all the projects and efforts about it, we still don’t have this practice (or at least not in many places), but I think it would be good to take this idea and try to implement it still (well, maybe soup and meal would be too much for us, but just one of them would be a perfect replacement of the hamburger)
  • School competitions, subject olympiads and scientific conferences for students – since my hosting organization for my voluntary service was center organizing such kind of events, I got the opportunity to get to know more about these activities. Well, if I have to be accurate we also have some sport competitions and school olympiads in Bulgaria, and as a student I have participated in many of them (but usually they are organized just in some schools, they don’t take place very often and not for all subjects…). Here in Slovakia these activities are organized by organizations, which are not schools (which I find it a good idea – firstly, these organizations have the capacity to invite teachers from different schools to evaluate the work of the students and secondly, that looks more fair to me). Also once I had the great chance to see a scientific conference for high school students (Stredoškolská odborná činnosť). And it was really amazing – on the conference participated students from different schools and professional gymnasiums, each of them had prepared and presented an own project in one of the many topics (mathematics and physics; pedagogy, psychology and sociology; economics; history, philosophy and law sciences; informatics; building and architecture; health and pharmacology and many more). I even saw some of the presentations and they were so professional, so I was really fascinated by these young high-school students…
  • Divadlo z Pasáže  or as we call it “Special theatre” – it is a theatre where work people with mental disabilities (and I have seen some of their shows – they are really good). I think it is a really great idea – it is unique opportunity for these people to do something good for them and good for the society, but also a way to solve really many problems, in my opinion…
  • Nice eco-/ eco- and art- communities situated in small villages – here in Slovakia i got to know about several organizations, situated in different small villages, working to promote ecological style of living, but also some of them make very nice art. Here are just some examples, about which I got to know, but for sure there are more: PERIFÉRNE CENTRÁ, situated in Dúbravica, Zaježka in Zaježova, Alter-Nativa organization in Brdárka, Prencov 60 Theater in Prencov and many more. I think it is very brave but really great idea to create and run such organization in so small communities. I wish in Bulgaria we also have them (or maybe we have them, but I am just not aware about them – so thanks to Slovakia I know that they could exist and try to search them ;))
  • Cool campaigns – I got to know two very nice campaigns, run here, which I really like and for sure would like to “bring back home” (maybe there are much more, but I didn’t get to know about them). The first of them targets the parents and tries to make them more aware about the fact how important is to spend time with their children: Viac mesta pre detiviac mestoThe second one is also very good idea – it tries to encourage people to buy local products: “Vyrobené na Slovensku” -> and the Slogan of this campaign says that if every Slovak spends just 1 Euro per day to buy products, made in Slovakia, that would assure a work for 100 000 people a year (Amazing, isn’t it? That make to want bringing this idea to Bulgaria even more – we all constantly complain that we don’t have work and every factory is closed, but we all go for the cheap Turkish and Chinese goods…)
  • Transport (don’t get me wrong – in Bulgaria we also have transport and I actually like it, but not in a way they have it here). For example
    • The local transport – I was amazed how punctual the local transport is here – when people go to the bus stop, they can see at what time comes the bus. And if it is written that bus number 4 comes at 14:07, it really comes at 14:07 – not at 14:06 or 14:08 (even though on every bus stop the driver has to wait all the people to get on board and to buy tickets before the bus leaves)
    • Cestovné poriadky super amazing web-site where you can check how to get from town A to village B with all the possible variations of bus/ train/ bus and train connections (also have new addition – air planes). I find that amazing, because everybody can easily check and plan his/ her trip just with several clicks (for people, who don’t know Slovak there is also English and German version).
  • Neighbourhood communities – when I came first here, I got to know about the procedure of keeping the living block clean – every neighbour has to clean every two weeks the floor and the stairs in front of their apartment, in the winter there is also snow service – every week there is a different family from the block, which is on duty to clean the snow in front of the building (well, in my country we usually have another practise – people from the block hire somebody to clean – maybe in this case is better to give employment to somebody, even for very small salary). But later during my stay in Slovakia I got to know that the local community spirit is really stronger than I thought – the different neighbours in the city have some local organization (for example the neighbour I live in Banska Bystrica – I got to know about their blog/ site from an advert, which was on the entrance door of the house, announcing an upcoming flea market in the neighbourhood, organized by and for the people living here). But after that I got to know that they organize many more things. The same applies also for a neighbourhood in Zvolen, who has organized a very nice sport- and children-games activity two weeks ago and even one EVS volunteer participated there.
  • Funny expressions – well, I have to be honest that unfortunately I didn’t do my best to enrich my Slovak language vocabulary as much as it was possible. But anyway, I got to know some expressions, which I really like and would like to bring home (and even at some point they could be even understood by my Bulgarian friends) – for example “Mám rád/a” (I can’t explain why, but I really like this expression), “Ježiš” (in the beginning I was really wondering why every time when something goes wrong the Slovak people call the hedgehog – in my language Ježko is the fairytale name for the hedgehog, but just some months later I learned the truth :P) and of course my favourite “Moje nervy” (which will always remind me of some really great people I met here :))

Well, I guess my bag pack is quite full already and I should slowly go to the end (another nice expression, which I “met” for the first time here 🙂

So, thank you very much, Slovakia, for being such a nice host for me! I promise to visit you someday again with a bag full of good things from Bulgaria.

With a lot of smiles,
Vesselina

///

Desať mesiacov ubehlo ako voda a moja dobrovoľnícka služba sa chýli ku koncu. Je čas zbaliť si kufre a vrátiť sa domov. Pri balení však nemožno zabudnúť na suveníry :)). Počas pobytu na Slovensku som dostala mnoho darčekov, preto je ťažké sa rozhodnúť, čo si vziať so sebou. Keďže kufor má len určitý objem, mala by som si vybrať len tie najlepšie. Rozhodla som sa, že si chcem domov zobrať okrem horaliek, Kofoly a hruškovice ešte niečo – zaujímavé slovenské nápady, ktoré sa mi veľmi zapáčili (pričom dúfam, že sa v Bulharsku rozbehnú rovnako dobre ako tu :).)

Medzi tie najlepšie patria:

  • školské jedálne – každý žiak či študent na Slovensku má možnosť chodiť na obedy do školskej jedálne (obed zahŕňa polievku, druhé jedlo a nápoj – vodu alebo džús). Podľa mňa je to veľmi šikovné riešenie. Mladí ľudia sa tak môžu vyhnúť nadváhe, ktorou často trpia kvôli stravovaniu sa vo fast foodoch. Napriek všetkým snahám a projektom v tejto oblasti sa v Bulharsku ani naďalej mladým neposkytuje zdravá strava (ak aj áno, tak len na niektorých miestach). No aj tak si myslím, že by sme tento nápad mali zrealizovať aj u nás (možno by sme nezjedli polievku aj druhé naraz, no aj jeden z chodov by bol prospešnou náhradou za nezdravý hamburger).
  • školské súťaže, predmetové olympiády a vedecké konferencie pre študentov – o týchto aktivitách som sa dozvedela vďaka tomu, že organizácia, v ktorej prebiehala moja dobrovoľnícka služba, sama organizuje podobné podujatia. Aby som uviedla veci na správnu mieru, aj v Bulharsku máme športové súťaže a školské olympiády a ako študentka som sa aj mnohých zúčastnila (prebiehajú však len na niektorých školách a len vo vybraných predmetoch…). Na Slovensku tieto aktivity uskutočňujú iné inštitúcie ako školy (čo pokladám za veľmi dobrú myšlienku z niekoľkých dôvodov – po prvé, pre zhodnotenie práce študentov pozývajú inštitúcie učiteľov z viacerých škôl, po druhé, takto je to férovejšie). Raz som sa dokonca dostala na vedeckú konferenciu pre stredné školy (Stredoškolská odborná činnosť). Účastníkmi boli študenti z rôznych škôl a gymnázií. Ich úlohou bolo predstaviť projekt, ktorý sami vypracovali na jednu zo stanovených tém (matematika a fyzika, pedagogika, psychológia a sociológia, ekonomika, história, filozofia a právo, informatika, stavebníctvo a architektúra, zdravie a farmakológia atď.). Niektoré prezentácie boli na veľmi vysokej úrovni, čím na mňa slovenskí stredoškoláci poriadne zapôsobili…
  • Divadlo z Pasáže, alebo ako ho voláme my – „Špeciálne divadlo“, je divadlo, v ktorom účinkujú ľudia s mentálnym postihnutím (videla som niekoľko ich predstavení a sú skutočne dobrí). Táto myšlienka je podľa mňa úžasná. Pre účinkujúcich predstavuje jedinečnú príležitosť urobiť niečo dobré pre seba i pre spoločnosť a zároveň je to spôsob, ako vyriešiť mnoho problémov…
  • eko a umelecké komunity v malých dedinách – zistila som, že na Slovensku funguje niekoľko organizácií sídliacich v rôznych malých dedinách, v ktorých sa presadzuje ekologický životný štýl alebo sa vytvárajú krásne umelecké výtvory. Patria medzi ne napr.: Periférne centrá v Dúbravici, Zaježka v Zaježove, združenie Alter Nativa v Brdárke, Prencov 60 Theater v Prenčove a mnoho ďalších. Myslím, že vytváranie a riadenie organizácií tohto typu v takých malých komunitách je veľmi odvážna, no zároveň obdivuhodná myšlienka. Kiežby sme v Bulharsku tiež také mali! (A možno aj máme, len ich zatiaľ nepoznám. No vďaka Slovensku viem, že existujú a že je možné ich vyhľadať ;).)
  • skvelé kampane – na Slovensku prebiehajú dve kampane, ktoré by som určite chcela „priniesť domov“ (možno ich je oveľa viac, len som sa o nich nedozvedela). Prvá z nich s názvom Viac miesta pre deti je zameraná na rodičov. Pomáha im uvedomiť si, aké dôležité je tráviť čas so svojimi deťmi. Druhá s názvom Vyrobené na Slovensku povzbudzuje ľudí k tomu, aby si kupovali domáce výrobky. Motto kampane naznačuje, že ak by každý Slovák minul 1 euro denne na domáci produkt, zabezpečila by sa tým práca pre 100 000 ľudí na rok (Nie je to úžasné? To ma ešte viac pohýna k tomu, aby sa táto myšlienka zaviedla aj v Bulharsku – ustavične sa sťažujeme na nedostatok práce a zatvorené továrne, no zároveň všetci nakupujeme lacné výrobky z Turecka a Číny…)
  • doprava (nechápte ma zle, aj v Bulharsku máme dopravu a v podstate sa mi páči, no funguje iným spôsobom ako tu), napríklad:
    • miestna doprava – na Slovensku ma milo prekvapila dochvíľnosť šoférov. Ľudia si na zastávke môžu pozrieť odchody autobusov. Ak je napísané, že má štvorka prísť 14:07, tak príde 14:07. Ani o minútu skôr, ani o minútu neskôr (a to napriek tomu, že šofér musí na každej zastávke počkať, kým všetci ľudia nastúpia a zakúpia si cestovný lístok ešte predtým, ako sa autobus pohne).
    • cestovné poriadky – super webová stránka, kde si môžete zistiť všetky možné spojenia z mesta A do dediny B – linky pre autobusy, vlaky alebo oboje (najnovšie už aj lety). Stačí len zopár kliknutí a každý si môže naplánovať alebo skontrolovať svoju cestu (pre tých, ktorí nehovoria po slovensky, stránka ponúka aj anglickú a nemeckú verziu).
  • susedské spolužitie – keď som prvýkrát prišla na Slovensko, dozvedela som sa, že tu má každá rodina v bytovke na starosti upratovanie – raz za dva týždne musí umyť dlážku a schody pred svojím bytom. V zime sa k tomu pridáva aj odpratávanie snehu spred bytovky – pričom sa rodiny striedajú každý týždeň (v Bulharsku máme iný systém – obyvatelia bytovky si na tieto služby nájdu a zaplatia človeka. V tomto prípade sa mi zdá lepšie niekoho zamestnať, aj keď len za malý plat). Neskôr som si všimla, že miestny duch susedstva je oveľa silnejší, ako som si myslela. Jednotlivé mestské časti si vytvárajú vlastné miestne organizácie (napríklad štvrť v Banskej Bystrici, v ktorej žijem – o ich blogu resp. webovej stránke som sa dozvedela z oznamu visiacom na vchodových dverách, ktorý upozorňoval na nadchádzajúci blší trh v danej časti mesta. Pripravovali ho miestni pre miestnych. Po čase som zistila, že organizujú ešte mnoho ďalších aktivít. To isté platí o Zvolene. Pred dvoma týždňami tam miestna komunita zorganizovala veľmi milé športové podujatie s hrami pre deti, na ktorom sa dokonca zúčastnil aj jeden dobrovoľník EDS.
  • vtipné výrazy – úprimne musím uznať, že som neurobila maximum preto, aby som sa naučila po slovensky čo najviac. Napriek tomu som sa naučila niekoľko výrazov, ktoré som si veľmi obľúbila a chcem si ich odniesť so sebou domov (do určitej miery im možno budú rozumieť aj moji kamaráti v Bulharsku). Napríklad „mám rád/a“ (neviem vám vysvetliť prečo, ale tento výraz sa mi naozaj páči), ďalej „Ježiš!“ (Najprv mi prišlo divné, že vždy keď sa ľuďom na Slovensku niečo nepodarí, spomenú ježka. Až po niekoľkých mesiacoch som zistila, čo to v skutočnosti znamená.) a samozrejme obľúbené „Moje nervy!“ (ktoré mi vždy pripomenie niektorých úžasných ľudí, ktorých som tu stretla :).)

Myslím, že môj kufor je už dosť plný a mala by som pomaly končiť (ďalšie milé slovné spojenie, s ktorým som sa tu stretla po prvýkrát :).

Tak ti, milé Slovensko, ďakujem za hrejivé prijatie! Sľubujem, že sa raz vrátim s kufrom plným zaujímavých nápadov z Bulharska.

S pozdravom,

Vesselina

Preklad: Jana Jašková, Stanislava Dengová

Ordering at the bar in Slovakia // Ako si objednať v slovenskej kaviarni

Having lived in Slovakia for more than 6 months now, I’ve got so used to “unusual things” (from a foreigner’s point of view), that I sometimes no longer notice them. But a couple of weeks ago I met an Italian friend who reminded me some peculiarities. For example one deals with ordering things in a bar.

In Italy what happens is that customers tell the waiter: “one tea / one coke / one coffee (of course, as many foreigners rightly point out, we have far too many kinds of coffee), but generally the customer specifies exactly what (s)he would like straight away)”.

In Slovakia, ordering at the bar is always an adventure for foreigners, especially if they don’t master Slovak very well. Here saying “Prosím si kávu” (a coffee, please) is not enough, as the waiter will need to know “S mliekom alebo bez?” (withor without milk?). Ok, this is not a big deal, after the first time you learn it.

tea

Source: teenthropologist.wordpress.com

Let’s try with tea: “Prosím si čaj” (a tea, please). Again, not enough information: “Aký čaj?” (which kind of tea?). The first time that I was asked this question I didn’t really know what to answer, as in Italy we don’t have much choice, so I said: “Normalný čaj” (a normal tea), thanks to which I won a from-which-planet-does-she-come-from look from the waitress 🙂

In my experience, the Oscar went to ordering the simplest thing on earth: water. Just plain tap water. This is what I said: “Prosím si čistú vodu” (tap water, please). Once again, not enough information. The waitress’s reply: “S citronom?” (with lemon?). Luckily I got it: “To je jedno” (it doesn’t matter). But she’s not satisfied yet. She has decided that my tap water needs lemon and goes on: “šťava alebo kus?” (actually I forgot what she exactly said in Slovak, but I understood that what she was asking me was if I wanted lemon as juice of as a slice in the glass of plain water!

Dear Slovak waiters and waitresses, thank you very much for giving customers such a lot of choice, but please, especially if it’s self evident that we are foreigners, don’t make our lives more complicated with so many choices and give us the simplest option 🙂

Emanuela

///

Na Slovensku žijem vyše pol roka a už som si zvykla na veci, ktoré cudzinci považujú za „zvláštne“. Dokonca som si ich prestala uvedomovať. Pred pár týždňami som však stretla kamaráta z Talianska, ktorý mi pripomenul niekoľko zvláštností, napr. návštevu kaviarne.

V Taliansku zákazník povie čašníkovi: „Poprosím čaj/kolu/kávu,” (iste, mnoho cudzincov správne poznamená, že máme jednoducho príliš veľa druhov kávy, ale zákazník zvyčajne rovno upresní, na akú kávu má chuť).

Návšteva slovenskej kaviarne je pre cudzinca vždy dobrodružstvom, najmä ak dostatočne neovláda jazyk. Nestačí povedať: „Prosím si kávu”, pretože príde otázka, „S mliekom alebo bez?”. Uznávam, že to nie je až taký veľký problém, keď sa naučíte, čo odpovedať.

Ale čo taký čaj. “Prosím si čaj,” tiež nestačí, nasleduje “Aký čaj?”. Keď sa ma to čašníčka spýtala prvýkrát, nevedela som, čo odpovedať, keďže v Taliansku nemáme veľký výber, tak som dodala: „Normálny čaj.”. Na to mi uštedrila pohľad typu: čo sa včera vyliahla? 😀

Napriek tomu podľa mňa Oskara vyhráva objednávanie toho najjednoduchšieho na svete: obyčajnej vody z kohútika. Moje „Prosím si čistú vodu,” zas nestačilo. Čašníčka na to: „S citrónom?” Našťastie som pochopila, čo odo mňa chce: „To je jedno.” Ani to ju neuspokojilo, rozhodla sa totiž, že si musím dať vodu s citrónom. „Šťava alebo kus?” (nepamätám si jej presné slová, ale viem, že sa ma spýtala, či chcem šťavu alebo plátok citróna v pohári čistej vody!).

Milí slovenskí čašníci a čašníčky, som vám vďačná za široký výber možností, ktoré poskytujete svojim zákazníkom, ale prosím vás, keď je jasné, že sme cudzinci, nekomplikujte nám toľkými možnosťami život a vyberte tú najjednoduchšiu. 😀

Emanuela

Preklad: Stanislava Dengová, Jana Jašková

200 hearts for you :))

Soon have passed the 14th of February st.valentineor so-called “The Day Of The Love”. In this occasion we, the EVS volunteers in CVC – Junior, wanted to make a special surprise for you, the youngsters living in Banska Bystrica.

We have invested all our enthusiasm and fantasy to create 200 wonderful origami hearts which we distributed on the 14th of February. Actually the purpose of the campaign was to show the idea – St. Valentine, “The Day of the Love” (or whatever it is supposed to be called) should not be only once in an year. It should be every day and, what is more important, it should be for everybody. That is why we researched carefully in our resources and selected several best quotes from great people, promoting the idea we got – about the love, in all its aspects – not only the love between people in love, but also about friendship and humanity – values very important for all of us. The preparation was really good and full of a lot of fun, especially the origami workshop we organized. Than we got very valuable help from our friends – another EVS volunteers, but also AIESEC interns, living and working here in Banska Bystrica. So, it was very international, very inter cultural but also very comfortable for everybody.

On the day of the campaign everything was not quite as planned. (But as I always like to say – “Let things happen, but have a plan just in case they don’t happen naturally) We organized street action to give away to the people all the 200 hearts we have made and beside that we also offered free hugs for the more open ones. 🙂 Obviously the people really liked the origami valentines, which they can take home, so we gave all of them away much sooner than we expected. This made me really glad, because it showed us that we reached our aim – to make a nice surprise to the people, which surprise people would really like.

So I would like to say thank you to everybody who took a heart and gave us a smile in return!

I also would like to say again special thanks to the people, who made this campaign happen: Dan, Nadya, Alex, Vlad, Nara and Andy!

With a lot of love and hugs,

Vesselina

Join our team – Pripojte sa k nášmu tímu

Join our team – Pripojte sa k nášmu tímu

    • Do you have some free time?
    • Would you like to do something new and different?
    • Are you interested to do common activities with international volunteers in your hometown?
    • Do you want to improve your English skills?
    • Do you want to learn new things and gain experience apart from the one at school or the university?
    • Or you just want to have fun?

    So, we have an offer for you – join our team 🙂

    For the upcoming year have planned quite a lot of interesting activities, such as – taking care of the web-site, organizing movie nights, street campaigns and many other different youth initiatives. All of them are open to everybody, so you, the youngsters from Banská Bystrica or the region, are very welcome to volunteer with us.

    If you or some of your friends are interested in participating in preparation of such activity, do not hesitate to contact us!

    Looking forward to seeing you!
    Dan, Manu, Vessy, Andy

Source of the image: http://www.123rf.com

  • Máte trochu voľného času?
  • Chceli by ste robiť niečo nové iné?
  • Zaujímalo by vás robiť aktivity spolu so zahraničnými dobrovoľníkmi vo vašom domácom meste?
  • Chceli by ste si zlepšiť svoju angličtinu?
  • Chcete sa naučiť nové veci a získať iné skúsenosti, než tie zo školy alebo univerzity?
  • Alebo sa chcete len baviť?

Tak potom máme pre vás ponuku – pripojte sa k nášmu tímu 🙂

Na tento rok plánujeme pomerne veľa zaujímavých aktivít, ako napr. údržba webovej stránky, organizovanie filmových večerov, pouličné kampane a veľa rôznych iných mládežníckych iniciatív. Všetky sú otvorené pre každého, takže vy, mladí ľudia z Banskej Bystrice alebo z regiónu, ste veľmi vítaní spolupracovať s nami na týchto dobrovoľníckych aktivitách.

Ak máte vy, alebo niekto z vašich priateľov záujem zapojiť sa do prípravy takejto aktivity, neváhajte nás kontaktovať!

Tešíme sa na stretnutie!
Dan, Manu, Vessy, Andy

 

The queuing championship // Majstrovstvá v predbiehaní sa

Coming from Italy, I’m unfortunately quite used to the habit of jumping queues. If you go to my country, you should definitely experience our fine art of queuing: just go the cinema or catch any bus and you’ll see what happens : )

But during my stay here, I realised that Italians have very competitive rivals: Slovaks! Every day going to canteen to have lunch is an adventure as you can study the variety of refined techniques used to jump the queue: some people suddenly need to speak to someone who is, just by chance, at the top of the queue and so finally stand in line with them; others apologise and say that they really have to hurry up; others just jump the queue saying nothing as it was the most normal thing on earth.

Now, the question is who should we awarded the 1st prize?

Manu

///

Keďže pochádzam z Talianska, nanešťastie som zvyknutá predbiehať sa v rade. Ak navštívite moju krajinu, nenechajte si tento zážitok ujsť, sme v tom naozaj dobrí. Stačí zájsť do kina, alebo čakať na autobus. Sami uvidíte, čo sa bude diať :).

Počas môjho pobytu na Slovensku som si však uvedomila, že Taliani majú veľkú konkurenciu! Čakanie na obed v jedálni je zakaždým dobrodružstvo. Hlavne, keď sledujete rôzne premyslené techniky, ako sa predbehnúť v rade: niektorí sa z ničoho nič potrebujú rozprávať s niekým, kto je úplnou náhodou na začiatku radu, kde už aj ostanú. Iní sa ospravedlnia, že sa niekam skutočne ponáhľajú. Ďalší sa zas predbehnú bez jediného slova, akoby to bola tá najnormálnejšia vec na svete.

Teraz vyvstáva otázka, ktorá z krajín by mala v predbiehaní sa dostať prvú cenu.

Manu

Preložila: Jana Jašková, Stanislava Dengová

Italian flag Slovak flag

VERSUS

Sweet food for lunch // Obed na sladko

Since I came to Slovakia, I had the opportunity to try quite a lot of traditional Slovak dishes. I didn’t try some of them as I’m vegetarian, but I was pleasantly surprised to see that there are quite a lot of options for me: some of my favourites are vyprážaný syr, bryndzové halušky (bez slaniny!), rižový nákyp and zemiakové placky. But what I really like about Slovakia is that, unlike Italy, it’s quite common to have a sweet main dish for lunch, and since I really have a sweet tooth, this is just great!

Manu

///

Odkedy som prišla na Slovensko, vyskúšala som pomerne veľa miestnych tradičných jedál. Hoci som niektoré z nich musela odmietnuť, pretože som vegetariánka, milo ma prekvapilo, koľko možností mi stále ostáva na výber. Medzi moje najobľúbnejšie patria: vyprážaný syr, bryndzové halušky (bez slaniny!), ryžový nákyp a zemiakové placky. Na slovenskej kuchyni sa mi však najviac páči, že tu, na rozdiel od Talianska, na obed bežne podávajú aj sladké jedlá. Keďže som veľká maškrtníčka, tento zvyk som si rýchlo obľúbila.

Manu

Preložila: Jana Jašková, Stanislava Dengová