EVS and the freetime // EDS a voľný čas

Doing an EVS is a chance to experience life away from the known of your home and to grow – with working, personal as well as interpersonal challenges. Of course, the work as a volunteer plays a big role in there, but a big part of this process also happens in the free time. Compared to my life as a student, EVS provides me with way more free time, time which I have available to create (of course within the possibilities) just the way I want to. Something I value very much about my year in here is exactly that: it gives me time to think, to be relaxed and to do things I did not find so much time before. But it is not only about doing, but also about discovering things you actually like.  Continue reading

Advertisements

Brief statements we would have liked to know at our arrival // Pár vecí, ktoré by sme boli rady vedeli ešte predtým, ako sme prišli na projekt

Living in a new city is always an adventure that, sometimes, could lead to a bad end. Here comes a summary of all the things that took us months to discover and that we would have preferred to know beforehand:  Continue reading

ON-ARRIVAL TRAINING // ŠKOLENIE PO PRÍCHODE NA PROJEKT EDS

Homemade Mandala
Homemade Mandala

After just two weeks of our first encounter with little and lovely Banská Bystrica, Miriam and I had the chance to go on our On-arrival training. Even if before getting to this meeting, set in the hotel Villa Siesta in the Vysoké Tatry, we had heard a lot about on-arrival trainings, we didn’t had the slightest idea of how we will feel afterwards.

To be absolutely fair, after half and hour of running our hearts out under the rain (keeping the Spanish tradition of being always late), a three hours journey on a bus and a ‘how in the name of god should I know which one is my bus stop’ experience, we didn’t feel like going to anywhere anymore. Fortunately, after checking out a table full of tea, coffee and snacks in the seminar room, we started feeling a bit more receptive.

Geoffrey, Miriam, our official pet and I

Geoffrey, Miriam, our official pet and I

Our first evening consisted of a few first impressions, a filling dinner and a bit of Tatransky čaj, which is definitely not a čaj (tea) and which I strongly recommend only in small amounts (I’m talking from my experience).

In the second day, we could get on with the activities the trainers had prepared for us. In relation to this, I should point out that anything that happened in the On-arrival training wasn’t too formal nor strict: we could propose changes, decide for ourselves which schedule we preferred and even create our own activities. This, in my opinion, helped to develop our cooperation, as well as the confidence we felt towards the other EVS participants and our trainers (as we were kind of the same level).

During the whole training, we could participate in several tasks, games or energizers that were set in between the sessions about the EVS in general and our projects in particular. These activities, even if at first felt created only for our entertainment and not very related to something we could learn of, turned out to be the most profitable ones for us. Maybe because a simple game, rather than a speech about it, is the best one of making you aware that you are not alone in this activity, that your little contribution is as helpful as the aid you get from others and that a group of small ideas and characters could make a big, useful task.

P1050490

And after all these experiences, once in the train back home, you really realize what is behind the sentences you heard about on-arrival trainings, you completely understand the real meaning of ‘it’s gonna be great’. Because you On-arrival training is not only socializing, it’s not only intercultural learning. It’s about you, feeling more than ever, that this could be an important year of your life, that this could actually mean something and, especially, that all depends on you.

Irene.
Everyone after a hard day's night

Everyone after a hard day´s night

///

Dva týždne po našom prvom kontakte s malou pôvabnou Banskou Bystricou sme mali s Miriam možnosť zúčastniť sa Školenia po príchode na projekt EDS. Hoci sme ešte pred príchodom do hotela Villa Siesta vo Vysokých Tatrách o tomto školení veľa počuli, nemali sme potuchy, ako sa budeme cítiť, keď skončí.

Polhodinový beh v daždi (verné španielskej tradícii nikdy neprísť načas), zúfalstvo pri hľadaní správnej zastávky a trojhodinová cesta autobusom – taký bol začiatok našej výpravy. Ak mám byť úprimná, po tomto zážitku sa nám už nikde nechcelo ísť. Keď sme však v prednáškovej miestnosti zbadali kávu, čaj a keksíky, znova sme sa rozhodli dať šancu tomu, čo bolo ešte pred nami.

Prvý večer sme sa oťukávali, dali si sýtu večeru a trochu Tatranského čaju, ktorý teda vôbec nie je čajom. Odporúčam ho piť len v malom množstve (hovorím z vlastnej skúsenosti).

Druhý deň sme začali s programom, ktorý si pre nás pripravili školitelia. Chcela by som zdôrazniť, že nič z toho, čo sme na školení robili, nebolo príliš formálne ani striktné – ako účastníci sme mohli navrhnúť zmeny, rozhodnúť sa, čo z programu uprednostníme, a dokonca i vymyslieť vlastné aktivity. To nám, podľa mňa, pomohlo nájsť k sebe cestu. Vďaka tomu sme začali spolupracovať a vybudovali si dôveru k školiteľom a ostatným účastníkom EDS (keďže sme boli približne na rovnakej úrovni).

Jednotlivé bloky školenia boli všeobecne zamerané na EDS a  konkrétne na naše projekty. V prestávkach sme sa mohli zapojiť do rôznych aktivít, hier a zahrievačiek. I keď sa nám spočiatku tento čas zdal byť určený len pre zábavu a nie ako prostriedok na získanie nových poznatkov, nakoniec sme vyťažili najviac práve z neho. Pri jednoduchej hre, možno ešte viac ako na nejakej prednáške, si človek uvedomí, že nie je všetko len na ňom. To, čím prispeje, je rovnako dôležité ako to, čo sa mu dostane od ostatných. S hŕstkou myšlienok a hláv sa dajú robiť veľké a užitočné veci.

Po všetkých týchto zážitkoch si vo vlaku na ceste domov uvedomíte, čo všetko sa skrýva za Školením po príchode na projekt EDS. Úplne pochopíte význam vety „Bude to paráda!“. Pretože školenie nie je len o začlenení sa do skupiny a spoznávaní nových kultúr. Je o vás. Zrazu viac ako inokedy predtým pocítite, že nasledujúci rok môže pre váš život znamenať veľa a hlavne, že všetko závisí od vás.

Irene

Preklad: Jana Jašková, Stanislava Dengová

AHOJ from new EVS volunteers // AHOJ od nových dobrovoľníčok

ireneundiWilkommen and bienvenido from us, Irene and Miriam, who until the end of July 2014 will   be EVS volunteers in Banska Bystrica. During our stay, we will try to post on a weekly basis about our activities and experiences abroad. We are not only very much looking forward to discovering Slovakia, its customs and its people, but also to getting to know what it really means to be part of a voluntary project.

Miriam: I am 20 years old, and I am not from too far away actually – I come from Austria. So it is not too big a change in the weather or the landscape :). meifotoWhen I  heard about the EVS program I was immediately excited and knew it was something I would like to do, so I am very happy that I am here in Slovakia now. Being abroad plus doing this kind of voluntary work seemed like the perfect mixture for a ‘gap year‘ in between my English and Linguistic studies at university. Besides language, music is one of my greatest passions, and I would love if I had the chance here to participate in or create some activity related to music. Staying here in Banska Bystrica is my first long term experience with being abroad, and I really think this year could be a chance to grow and to discover ‘hidden things’ in myself I had no idea they were there. Furthermore I am very curious about intercultural experiences – not only with Slovak people, but also with other EVS volunteers.

irene

Irene: I am a twenty-one-years-old Spanish girl. I have always felt a strong fascination about other languages and cultures. That’s why after my first two years of my degree I decided to course the third one in London. This made me more conscious of how I long for living in other countries and facing new tasks. Consequently, once I finished my degree in Spanish Philology in Málaga, Spain, and before deepen into my studies, I decided to take part in a totally new experience. That is why I applied for EVS and, especially, for Slovakia, due to my interest in knowing a life-style as different as the Spanish one. Besides, This project seemed to me the perfect chance to offer a little help to the Slovak community and to develop my own skills and self-knowledge.My main aim here is, on the one hand, to explore the Slovak landscapes and, on the other hand, to be able to fit and contribute in some way in their way of living life.

///

Wilkommen a bienvenido od nás, Irene a Miriam, ktoré budeme do konca Júla 2014 dobrovoľníčkami EDS v Banskej Bystrici. Počas nášho pobytu skúsime každý týždeň publikovať novinky o našich skúsenostiach v zahraničí. Nielenže sa veľmi tešíme na objavovanie Slovenska, jeho zvykov a ľudí, ale aj na to, čo to znamená byť súčasťou dobrovoľníckeho projektu.

Miriam: Mám 20 rokov a vlastne nie som vôbec z ďaleka – pochádzam z Rakúska. Takže rozdiel v počasí ani v krajine pre mňa nie je veľký J. Keď som sa dopočula o programe Európskej dobrovoľníckej služby (EDS), hneď som bola preň nadšená a vedela som, že je to niečo, čo by som chcela robiť. Preto som veľmi šťastná, že som teraz na Slovensku. Byť v zahraničí a robiť tento typ dobrovoľníckej práce mi pripadalo ako ideálna kombinácia pre môj „oddychový rok“ v rámci štúdia angličtiny a lingvistiky na univerzite. Okrem jazyka je jednou z mojich najväčších vášní hudba a bola by som veľmi rada, keby som tu mala možnosť podieľať sa na nejakej, alebo vytvoriť nejakú hudobnú aktivitu. Pobyt tu v Banskej Bystrici je mojou prvou dlhodobou skúsenosťou v zahraničí a myslím si, že tento rok by pre mňa mohol byť šancou na rozvoj a objavenie „skrytých vecí“ v sebe, o ktorých som nevedela. Taktiež som veľmi zvedavá na „interkultúrne“ skúsenosti – nielen so slovenskými ľuďmi, ale aj s inými dobrovoľníkmi EDS.

Irene: Som dvadsaťjednaročné španielske dievča. Vždy som bola veľmi fascinovaná inými jazykmi a kultúrami. Preto som sa po prvých dvoch rokoch štúdia rozhodla absolvovať tretí rok v Londýne. Toto mi pomohlo uvedomiť si, ako túžim žiť v iných krajinách a zaoberať sa novými vecami. Preto potom, ako som získala titul zo španielskej filológie v Malage v Španielsku a predtým, ako budem pokračovať v štúdiu, som sa rozhodla pre úplne novú skúsenosť. Z toho dôvodu som sa uchádzala o EDS a obzvlášť o Slovensko, kvôli môjmu záujmu o spoznanie životného štýlu, ktorý je úplne iný než ten španielsky. Okrem toho mi tento projekt pripadal ako výborná príležitosť ponúknuť trochu svojej pomoci slovenskej komunite a rozvíjať svoje schopnosti a sebapoznanie. Mojim hlavným cieľom tu je objavovať slovenskú krajinu a na druhej strane byť schopná zapadnúť a nejako prispieť k miestnemu spôsobu žitia.

Preklad: Andy

Good ideas from Slovakia // Zaujímavé nápady zo Slovenska

The months have passed, my project is about to end, so came my time for packing the luggage to travel back home. And to take some souvenirs, of course :)) It is really hard to chose, what to take – there are so many things I got for the almost 10 months here, but since my bag capacity is limited I should chose and take just the best things. And I have decided – beside the Horalky, Kofola and Hruškovica there is something more, which I really want to take – the good ideas from Slovakia, or things I really liked here and want to bring them home (and hope to start working there too :))

So here are the best of them:

  • School canteens – as far as I got informed, every school student can be enrolled to have lunch (consisting of soup, meal and something to drink – water or juice) in one of the canteens. I think it is a very good idea and really prevents the youngsters to get overweight consuming fast food all the time. Unfortunately in Bulgaria, despite of all the projects and efforts about it, we still don’t have this practice (or at least not in many places), but I think it would be good to take this idea and try to implement it still (well, maybe soup and meal would be too much for us, but just one of them would be a perfect replacement of the hamburger)
  • School competitions, subject olympiads and scientific conferences for students – since my hosting organization for my voluntary service was center organizing such kind of events, I got the opportunity to get to know more about these activities. Well, if I have to be accurate we also have some sport competitions and school olympiads in Bulgaria, and as a student I have participated in many of them (but usually they are organized just in some schools, they don’t take place very often and not for all subjects…). Here in Slovakia these activities are organized by organizations, which are not schools (which I find it a good idea – firstly, these organizations have the capacity to invite teachers from different schools to evaluate the work of the students and secondly, that looks more fair to me). Also once I had the great chance to see a scientific conference for high school students (Stredoškolská odborná činnosť). And it was really amazing – on the conference participated students from different schools and professional gymnasiums, each of them had prepared and presented an own project in one of the many topics (mathematics and physics; pedagogy, psychology and sociology; economics; history, philosophy and law sciences; informatics; building and architecture; health and pharmacology and many more). I even saw some of the presentations and they were so professional, so I was really fascinated by these young high-school students…
  • Divadlo z Pasáže  or as we call it “Special theatre” – it is a theatre where work people with mental disabilities (and I have seen some of their shows – they are really good). I think it is a really great idea – it is unique opportunity for these people to do something good for them and good for the society, but also a way to solve really many problems, in my opinion…
  • Nice eco-/ eco- and art- communities situated in small villages – here in Slovakia i got to know about several organizations, situated in different small villages, working to promote ecological style of living, but also some of them make very nice art. Here are just some examples, about which I got to know, but for sure there are more: PERIFÉRNE CENTRÁ, situated in Dúbravica, Zaježka in Zaježova, Alter-Nativa organization in Brdárka, Prencov 60 Theater in Prencov and many more. I think it is very brave but really great idea to create and run such organization in so small communities. I wish in Bulgaria we also have them (or maybe we have them, but I am just not aware about them – so thanks to Slovakia I know that they could exist and try to search them ;))
  • Cool campaigns – I got to know two very nice campaigns, run here, which I really like and for sure would like to “bring back home” (maybe there are much more, but I didn’t get to know about them). The first of them targets the parents and tries to make them more aware about the fact how important is to spend time with their children: Viac mesta pre detiviac mestoThe second one is also very good idea – it tries to encourage people to buy local products: “Vyrobené na Slovensku” -> and the Slogan of this campaign says that if every Slovak spends just 1 Euro per day to buy products, made in Slovakia, that would assure a work for 100 000 people a year (Amazing, isn’t it? That make to want bringing this idea to Bulgaria even more – we all constantly complain that we don’t have work and every factory is closed, but we all go for the cheap Turkish and Chinese goods…)
  • Transport (don’t get me wrong – in Bulgaria we also have transport and I actually like it, but not in a way they have it here). For example
    • The local transport – I was amazed how punctual the local transport is here – when people go to the bus stop, they can see at what time comes the bus. And if it is written that bus number 4 comes at 14:07, it really comes at 14:07 – not at 14:06 or 14:08 (even though on every bus stop the driver has to wait all the people to get on board and to buy tickets before the bus leaves)
    • Cestovné poriadky super amazing web-site where you can check how to get from town A to village B with all the possible variations of bus/ train/ bus and train connections (also have new addition – air planes). I find that amazing, because everybody can easily check and plan his/ her trip just with several clicks (for people, who don’t know Slovak there is also English and German version).
  • Neighbourhood communities – when I came first here, I got to know about the procedure of keeping the living block clean – every neighbour has to clean every two weeks the floor and the stairs in front of their apartment, in the winter there is also snow service – every week there is a different family from the block, which is on duty to clean the snow in front of the building (well, in my country we usually have another practise – people from the block hire somebody to clean – maybe in this case is better to give employment to somebody, even for very small salary). But later during my stay in Slovakia I got to know that the local community spirit is really stronger than I thought – the different neighbours in the city have some local organization (for example the neighbour I live in Banska Bystrica – I got to know about their blog/ site from an advert, which was on the entrance door of the house, announcing an upcoming flea market in the neighbourhood, organized by and for the people living here). But after that I got to know that they organize many more things. The same applies also for a neighbourhood in Zvolen, who has organized a very nice sport- and children-games activity two weeks ago and even one EVS volunteer participated there.
  • Funny expressions – well, I have to be honest that unfortunately I didn’t do my best to enrich my Slovak language vocabulary as much as it was possible. But anyway, I got to know some expressions, which I really like and would like to bring home (and even at some point they could be even understood by my Bulgarian friends) – for example “Mám rád/a” (I can’t explain why, but I really like this expression), “Ježiš” (in the beginning I was really wondering why every time when something goes wrong the Slovak people call the hedgehog – in my language Ježko is the fairytale name for the hedgehog, but just some months later I learned the truth :P) and of course my favourite “Moje nervy” (which will always remind me of some really great people I met here :))

Well, I guess my bag pack is quite full already and I should slowly go to the end (another nice expression, which I “met” for the first time here 🙂

So, thank you very much, Slovakia, for being such a nice host for me! I promise to visit you someday again with a bag full of good things from Bulgaria.

With a lot of smiles,
Vesselina

///

Desať mesiacov ubehlo ako voda a moja dobrovoľnícka služba sa chýli ku koncu. Je čas zbaliť si kufre a vrátiť sa domov. Pri balení však nemožno zabudnúť na suveníry :)). Počas pobytu na Slovensku som dostala mnoho darčekov, preto je ťažké sa rozhodnúť, čo si vziať so sebou. Keďže kufor má len určitý objem, mala by som si vybrať len tie najlepšie. Rozhodla som sa, že si chcem domov zobrať okrem horaliek, Kofoly a hruškovice ešte niečo – zaujímavé slovenské nápady, ktoré sa mi veľmi zapáčili (pričom dúfam, že sa v Bulharsku rozbehnú rovnako dobre ako tu :).)

Medzi tie najlepšie patria:

  • školské jedálne – každý žiak či študent na Slovensku má možnosť chodiť na obedy do školskej jedálne (obed zahŕňa polievku, druhé jedlo a nápoj – vodu alebo džús). Podľa mňa je to veľmi šikovné riešenie. Mladí ľudia sa tak môžu vyhnúť nadváhe, ktorou často trpia kvôli stravovaniu sa vo fast foodoch. Napriek všetkým snahám a projektom v tejto oblasti sa v Bulharsku ani naďalej mladým neposkytuje zdravá strava (ak aj áno, tak len na niektorých miestach). No aj tak si myslím, že by sme tento nápad mali zrealizovať aj u nás (možno by sme nezjedli polievku aj druhé naraz, no aj jeden z chodov by bol prospešnou náhradou za nezdravý hamburger).
  • školské súťaže, predmetové olympiády a vedecké konferencie pre študentov – o týchto aktivitách som sa dozvedela vďaka tomu, že organizácia, v ktorej prebiehala moja dobrovoľnícka služba, sama organizuje podobné podujatia. Aby som uviedla veci na správnu mieru, aj v Bulharsku máme športové súťaže a školské olympiády a ako študentka som sa aj mnohých zúčastnila (prebiehajú však len na niektorých školách a len vo vybraných predmetoch…). Na Slovensku tieto aktivity uskutočňujú iné inštitúcie ako školy (čo pokladám za veľmi dobrú myšlienku z niekoľkých dôvodov – po prvé, pre zhodnotenie práce študentov pozývajú inštitúcie učiteľov z viacerých škôl, po druhé, takto je to férovejšie). Raz som sa dokonca dostala na vedeckú konferenciu pre stredné školy (Stredoškolská odborná činnosť). Účastníkmi boli študenti z rôznych škôl a gymnázií. Ich úlohou bolo predstaviť projekt, ktorý sami vypracovali na jednu zo stanovených tém (matematika a fyzika, pedagogika, psychológia a sociológia, ekonomika, história, filozofia a právo, informatika, stavebníctvo a architektúra, zdravie a farmakológia atď.). Niektoré prezentácie boli na veľmi vysokej úrovni, čím na mňa slovenskí stredoškoláci poriadne zapôsobili…
  • Divadlo z Pasáže, alebo ako ho voláme my – „Špeciálne divadlo“, je divadlo, v ktorom účinkujú ľudia s mentálnym postihnutím (videla som niekoľko ich predstavení a sú skutočne dobrí). Táto myšlienka je podľa mňa úžasná. Pre účinkujúcich predstavuje jedinečnú príležitosť urobiť niečo dobré pre seba i pre spoločnosť a zároveň je to spôsob, ako vyriešiť mnoho problémov…
  • eko a umelecké komunity v malých dedinách – zistila som, že na Slovensku funguje niekoľko organizácií sídliacich v rôznych malých dedinách, v ktorých sa presadzuje ekologický životný štýl alebo sa vytvárajú krásne umelecké výtvory. Patria medzi ne napr.: Periférne centrá v Dúbravici, Zaježka v Zaježove, združenie Alter Nativa v Brdárke, Prencov 60 Theater v Prenčove a mnoho ďalších. Myslím, že vytváranie a riadenie organizácií tohto typu v takých malých komunitách je veľmi odvážna, no zároveň obdivuhodná myšlienka. Kiežby sme v Bulharsku tiež také mali! (A možno aj máme, len ich zatiaľ nepoznám. No vďaka Slovensku viem, že existujú a že je možné ich vyhľadať ;).)
  • skvelé kampane – na Slovensku prebiehajú dve kampane, ktoré by som určite chcela „priniesť domov“ (možno ich je oveľa viac, len som sa o nich nedozvedela). Prvá z nich s názvom Viac miesta pre deti je zameraná na rodičov. Pomáha im uvedomiť si, aké dôležité je tráviť čas so svojimi deťmi. Druhá s názvom Vyrobené na Slovensku povzbudzuje ľudí k tomu, aby si kupovali domáce výrobky. Motto kampane naznačuje, že ak by každý Slovák minul 1 euro denne na domáci produkt, zabezpečila by sa tým práca pre 100 000 ľudí na rok (Nie je to úžasné? To ma ešte viac pohýna k tomu, aby sa táto myšlienka zaviedla aj v Bulharsku – ustavične sa sťažujeme na nedostatok práce a zatvorené továrne, no zároveň všetci nakupujeme lacné výrobky z Turecka a Číny…)
  • doprava (nechápte ma zle, aj v Bulharsku máme dopravu a v podstate sa mi páči, no funguje iným spôsobom ako tu), napríklad:
    • miestna doprava – na Slovensku ma milo prekvapila dochvíľnosť šoférov. Ľudia si na zastávke môžu pozrieť odchody autobusov. Ak je napísané, že má štvorka prísť 14:07, tak príde 14:07. Ani o minútu skôr, ani o minútu neskôr (a to napriek tomu, že šofér musí na každej zastávke počkať, kým všetci ľudia nastúpia a zakúpia si cestovný lístok ešte predtým, ako sa autobus pohne).
    • cestovné poriadky – super webová stránka, kde si môžete zistiť všetky možné spojenia z mesta A do dediny B – linky pre autobusy, vlaky alebo oboje (najnovšie už aj lety). Stačí len zopár kliknutí a každý si môže naplánovať alebo skontrolovať svoju cestu (pre tých, ktorí nehovoria po slovensky, stránka ponúka aj anglickú a nemeckú verziu).
  • susedské spolužitie – keď som prvýkrát prišla na Slovensko, dozvedela som sa, že tu má každá rodina v bytovke na starosti upratovanie – raz za dva týždne musí umyť dlážku a schody pred svojím bytom. V zime sa k tomu pridáva aj odpratávanie snehu spred bytovky – pričom sa rodiny striedajú každý týždeň (v Bulharsku máme iný systém – obyvatelia bytovky si na tieto služby nájdu a zaplatia človeka. V tomto prípade sa mi zdá lepšie niekoho zamestnať, aj keď len za malý plat). Neskôr som si všimla, že miestny duch susedstva je oveľa silnejší, ako som si myslela. Jednotlivé mestské časti si vytvárajú vlastné miestne organizácie (napríklad štvrť v Banskej Bystrici, v ktorej žijem – o ich blogu resp. webovej stránke som sa dozvedela z oznamu visiacom na vchodových dverách, ktorý upozorňoval na nadchádzajúci blší trh v danej časti mesta. Pripravovali ho miestni pre miestnych. Po čase som zistila, že organizujú ešte mnoho ďalších aktivít. To isté platí o Zvolene. Pred dvoma týždňami tam miestna komunita zorganizovala veľmi milé športové podujatie s hrami pre deti, na ktorom sa dokonca zúčastnil aj jeden dobrovoľník EDS.
  • vtipné výrazy – úprimne musím uznať, že som neurobila maximum preto, aby som sa naučila po slovensky čo najviac. Napriek tomu som sa naučila niekoľko výrazov, ktoré som si veľmi obľúbila a chcem si ich odniesť so sebou domov (do určitej miery im možno budú rozumieť aj moji kamaráti v Bulharsku). Napríklad „mám rád/a“ (neviem vám vysvetliť prečo, ale tento výraz sa mi naozaj páči), ďalej „Ježiš!“ (Najprv mi prišlo divné, že vždy keď sa ľuďom na Slovensku niečo nepodarí, spomenú ježka. Až po niekoľkých mesiacoch som zistila, čo to v skutočnosti znamená.) a samozrejme obľúbené „Moje nervy!“ (ktoré mi vždy pripomenie niektorých úžasných ľudí, ktorých som tu stretla :).)

Myslím, že môj kufor je už dosť plný a mala by som pomaly končiť (ďalšie milé slovné spojenie, s ktorým som sa tu stretla po prvýkrát :).

Tak ti, milé Slovensko, ďakujem za hrejivé prijatie! Sľubujem, že sa raz vrátim s kufrom plným zaujímavých nápadov z Bulharska.

S pozdravom,

Vesselina

Preklad: Jana Jašková, Stanislava Dengová

Join our team – Pripojte sa k nášmu tímu

Join our team – Pripojte sa k nášmu tímu

    • Do you have some free time?
    • Would you like to do something new and different?
    • Are you interested to do common activities with international volunteers in your hometown?
    • Do you want to improve your English skills?
    • Do you want to learn new things and gain experience apart from the one at school or the university?
    • Or you just want to have fun?

    So, we have an offer for you – join our team 🙂

    For the upcoming year have planned quite a lot of interesting activities, such as – taking care of the web-site, organizing movie nights, street campaigns and many other different youth initiatives. All of them are open to everybody, so you, the youngsters from Banská Bystrica or the region, are very welcome to volunteer with us.

    If you or some of your friends are interested in participating in preparation of such activity, do not hesitate to contact us!

    Looking forward to seeing you!
    Dan, Manu, Vessy, Andy

Source of the image: http://www.123rf.com

  • Máte trochu voľného času?
  • Chceli by ste robiť niečo nové iné?
  • Zaujímalo by vás robiť aktivity spolu so zahraničnými dobrovoľníkmi vo vašom domácom meste?
  • Chceli by ste si zlepšiť svoju angličtinu?
  • Chcete sa naučiť nové veci a získať iné skúsenosti, než tie zo školy alebo univerzity?
  • Alebo sa chcete len baviť?

Tak potom máme pre vás ponuku – pripojte sa k nášmu tímu 🙂

Na tento rok plánujeme pomerne veľa zaujímavých aktivít, ako napr. údržba webovej stránky, organizovanie filmových večerov, pouličné kampane a veľa rôznych iných mládežníckych iniciatív. Všetky sú otvorené pre každého, takže vy, mladí ľudia z Banskej Bystrice alebo z regiónu, ste veľmi vítaní spolupracovať s nami na týchto dobrovoľníckych aktivitách.

Ak máte vy, alebo niekto z vašich priateľov záujem zapojiť sa do prípravy takejto aktivity, neváhajte nás kontaktovať!

Tešíme sa na stretnutie!
Dan, Manu, Vessy, Andy

 

EVS Christmas in Slovakia

The last year was unique – not only because of living our new life in
Slovakia, but also because of celebrations in this country. This is mostly valid for the Christmas.

It turned out, that for the holidays I and Dan didn’t go home and stayed here, in Banská Bystrica. So, we couldn’t have the traditional Christmas celebration with our families, but for sure we didn’t feel alone. Because there were some other people here, just like us – living here for a while and staying in Banská Bystrica for the holidays. Together we had our unique International Christmas celebration. Of course, it was not like having the traditional Christmas eve, we all are used to, but on its way it was really nice – who knows, when would we have again a Christmas dinner with people from England, Italy, Latvia, Romania and Bulgaria at one place?

24 dec 2012

Our Christmas bread
According to the tradition it was decorated with: a cross, a sun, wheat, fence, sheep, chicken, grapes and apple. Could you find them? 😛

In my opinion the event was both – having fun and intercultural learning. I and Alex (my friend from Romania, who is an AIESEC intern in Banská Bystrica now) prepared the dinner. I was really surprised how similar the Christmas traditions are in Bulgaria and Romania (especially concerning the food :)). We had dinner consisting of: traditional Bulgarian Christmas bread, two types of salads, pork meal with sour cabbage, traditional Romanian Christmas roast with potatoes and spices and boiled wheat with honey and nuts. It was a challenge to bake the bread on my own and in the end it was suitable not only for eating (or it’s better to say “trying to eat it”) but also for a self-protection tool (in case anybody attacks you on the street :D). It was also interesting to discover that my perception of “salad” for sure is not the same like the one, which people coming from the UK or Italy have. But that’s how we had more topics for jokes and we had even much more fun. 🙂

Thinking back about it I could surely say that all my fears of having a Christmas away from home really didn’t come true and it was quite the opposite – I got a great time and I really enjoyed it. Somehow it enriched me with new experience, somehow reminded me again the old wisdom that in order to have a good time with people it is not about their nationality, it is about their personality – so this Christmas I really felt great with my new big happy family from all over the Europe. And for me the EVS Christmas in Slovakia was actually like EVS itself – you should dare to go out of the cosy home in order to find really amazing things, otherwise you can never even imagine they exist. 😉

Vesselina