Akých 7 divov? / Which 7 wonders?

Odpoveď je veľmi jednoduchá: no predsa 7 divov Slovenska! Od príchodu do tejto krajiny cudzinci objavujú jej úžasnú prírodu, fascinujúcu kultúru a štedrých ľudí. Postretlo ich však aj všeličo neočakávané a zažili veľa zábavných situácií.  🙂

Jednou z najlepších vecí na zahraničnej skúsenosti akou je EDS, je spoznávanie inej kultúry a možnosť porovnať ju s tou našou. Zisťujeme, akými rôznymi spôsobmi sa dá pozerať na svet, pričom nakoniec si možno uvedomíme, že zvláštni sme práve my!

V tejto časti by sme sa s vami radi podelili o zážitky dobrovoľníkov z pobytu na Slovensku, ktoré sú z pohľadu cudzinca vtipné, zaujímavé, čudné, ba dokonca šokujúce …

DSC02805

The answer is very easy: Slovakia’s 7 wonders! Since arrival in this country, foreigners had the opportunity to discover beautiful landscapes, a fascinating culture and generous people, but also came across unexpected and really funny situations 🙂

One of the best things about an international experience such as EVS is to discover another culture and to compare it with yours, to see how things are seen differently. In the end you’ll realise that perhaps the peculiar one is just yourself!

In this new section we’d like to share with you some of the volunteers´ experiences from Slovakia that from a foreigner’s perspective seem funny, interesting, weird and sometimes even shocking …

Nech sa páči?!

Truly a little wonder in the world of polysemie is the Slovak expression ‘nech sa páči’.  Just when I thought I got the meaning of ‘nech sa páči’ as more or less ‘here you are’, I realized people saying it in situations that could not mean ‘here you are’ at all. Passing a market stand, the shopkeeper addressed me with ‘nech sa páči’, entering a shop it happened the same. When people open the door for you, they accompany the gesture with a ‘nech sa páči’, or just when they offer you their seat or place in a queue. Even the moment where you clink your glasses is preceded by ‘nech sa páči’! I think in English you need a lot of different expressions for all these situations, but it took me an incredible long time to realize that we actually have a proper equivalent in German! As far as I can tell, ‘Bitte schoen’ can be used in the same broad range of contexts, but I am sure I have not yet heard all the possible uses of ‘nech sa páči’.

Anyway, it can be a very help- and useful expression, especially if you still lack most of the rest of Slovak vocabulary.

Miriam

///

Jedným zo 7 divov polysémie je slovenský výraz „nech sa páči“. Keď som si už myslela, že som konečne pochopila jeho význam (viac menej zodpovedajúci anglickému Here you are.), uvedomila si, že ho ľudia používajú aj v situáciách, kedy nikomu nič nepodávajú. Predavač v stánku v obchode ma oslovil „nech sa páči“, pri vchádzaní do obchodu som počula to isté. Keď vám niekto otvorí dvere, uvoľní svoje sedadlo alebo miesto v rade, povie „nech sa páči“. Dokonca aj pred pripíjaním sa ozve „nech sa páči“. V angličtine by ste podľa mňa museli použiť oveľa viac výrazov. Trvalo mi neuveriteľne dlho, kým som si uvedomila, že v nemčine vlastne máme ekvivalent: Bitte schoen má rovnako široké použitie ako „nech sa páči“, hoci som určite ešte neobjavila všetky možné významy ohto slovenského výrazu.

Tak či onak, ide o veľmi nápomocné a užitočné slovné spojenie, najmä ak stále neovládate väčšinu slovenskej slovnej zásoby.

Miriam

Preklad: Stanislava Dengová, Jana Jašková

Good ideas from Slovakia // Zaujímavé nápady zo Slovenska

The months have passed, my project is about to end, so came my time for packing the luggage to travel back home. And to take some souvenirs, of course :)) It is really hard to chose, what to take – there are so many things I got for the almost 10 months here, but since my bag capacity is limited I should chose and take just the best things. And I have decided – beside the Horalky, Kofola and Hruškovica there is something more, which I really want to take – the good ideas from Slovakia, or things I really liked here and want to bring them home (and hope to start working there too :))

So here are the best of them:

  • School canteens – as far as I got informed, every school student can be enrolled to have lunch (consisting of soup, meal and something to drink – water or juice) in one of the canteens. I think it is a very good idea and really prevents the youngsters to get overweight consuming fast food all the time. Unfortunately in Bulgaria, despite of all the projects and efforts about it, we still don’t have this practice (or at least not in many places), but I think it would be good to take this idea and try to implement it still (well, maybe soup and meal would be too much for us, but just one of them would be a perfect replacement of the hamburger)
  • School competitions, subject olympiads and scientific conferences for students – since my hosting organization for my voluntary service was center organizing such kind of events, I got the opportunity to get to know more about these activities. Well, if I have to be accurate we also have some sport competitions and school olympiads in Bulgaria, and as a student I have participated in many of them (but usually they are organized just in some schools, they don’t take place very often and not for all subjects…). Here in Slovakia these activities are organized by organizations, which are not schools (which I find it a good idea – firstly, these organizations have the capacity to invite teachers from different schools to evaluate the work of the students and secondly, that looks more fair to me). Also once I had the great chance to see a scientific conference for high school students (Stredoškolská odborná činnosť). And it was really amazing – on the conference participated students from different schools and professional gymnasiums, each of them had prepared and presented an own project in one of the many topics (mathematics and physics; pedagogy, psychology and sociology; economics; history, philosophy and law sciences; informatics; building and architecture; health and pharmacology and many more). I even saw some of the presentations and they were so professional, so I was really fascinated by these young high-school students…
  • Divadlo z Pasáže  or as we call it “Special theatre” – it is a theatre where work people with mental disabilities (and I have seen some of their shows – they are really good). I think it is a really great idea – it is unique opportunity for these people to do something good for them and good for the society, but also a way to solve really many problems, in my opinion…
  • Nice eco-/ eco- and art- communities situated in small villages – here in Slovakia i got to know about several organizations, situated in different small villages, working to promote ecological style of living, but also some of them make very nice art. Here are just some examples, about which I got to know, but for sure there are more: PERIFÉRNE CENTRÁ, situated in Dúbravica, Zaježka in Zaježova, Alter-Nativa organization in Brdárka, Prencov 60 Theater in Prencov and many more. I think it is very brave but really great idea to create and run such organization in so small communities. I wish in Bulgaria we also have them (or maybe we have them, but I am just not aware about them – so thanks to Slovakia I know that they could exist and try to search them ;))
  • Cool campaigns – I got to know two very nice campaigns, run here, which I really like and for sure would like to “bring back home” (maybe there are much more, but I didn’t get to know about them). The first of them targets the parents and tries to make them more aware about the fact how important is to spend time with their children: Viac mesta pre detiviac mestoThe second one is also very good idea – it tries to encourage people to buy local products: “Vyrobené na Slovensku” -> and the Slogan of this campaign says that if every Slovak spends just 1 Euro per day to buy products, made in Slovakia, that would assure a work for 100 000 people a year (Amazing, isn’t it? That make to want bringing this idea to Bulgaria even more – we all constantly complain that we don’t have work and every factory is closed, but we all go for the cheap Turkish and Chinese goods…)
  • Transport (don’t get me wrong – in Bulgaria we also have transport and I actually like it, but not in a way they have it here). For example
    • The local transport – I was amazed how punctual the local transport is here – when people go to the bus stop, they can see at what time comes the bus. And if it is written that bus number 4 comes at 14:07, it really comes at 14:07 – not at 14:06 or 14:08 (even though on every bus stop the driver has to wait all the people to get on board and to buy tickets before the bus leaves)
    • Cestovné poriadky super amazing web-site where you can check how to get from town A to village B with all the possible variations of bus/ train/ bus and train connections (also have new addition – air planes). I find that amazing, because everybody can easily check and plan his/ her trip just with several clicks (for people, who don’t know Slovak there is also English and German version).
  • Neighbourhood communities – when I came first here, I got to know about the procedure of keeping the living block clean – every neighbour has to clean every two weeks the floor and the stairs in front of their apartment, in the winter there is also snow service – every week there is a different family from the block, which is on duty to clean the snow in front of the building (well, in my country we usually have another practise – people from the block hire somebody to clean – maybe in this case is better to give employment to somebody, even for very small salary). But later during my stay in Slovakia I got to know that the local community spirit is really stronger than I thought – the different neighbours in the city have some local organization (for example the neighbour I live in Banska Bystrica – I got to know about their blog/ site from an advert, which was on the entrance door of the house, announcing an upcoming flea market in the neighbourhood, organized by and for the people living here). But after that I got to know that they organize many more things. The same applies also for a neighbourhood in Zvolen, who has organized a very nice sport- and children-games activity two weeks ago and even one EVS volunteer participated there.
  • Funny expressions – well, I have to be honest that unfortunately I didn’t do my best to enrich my Slovak language vocabulary as much as it was possible. But anyway, I got to know some expressions, which I really like and would like to bring home (and even at some point they could be even understood by my Bulgarian friends) – for example “Mám rád/a” (I can’t explain why, but I really like this expression), “Ježiš” (in the beginning I was really wondering why every time when something goes wrong the Slovak people call the hedgehog – in my language Ježko is the fairytale name for the hedgehog, but just some months later I learned the truth :P) and of course my favourite “Moje nervy” (which will always remind me of some really great people I met here :))

Well, I guess my bag pack is quite full already and I should slowly go to the end (another nice expression, which I “met” for the first time here 🙂

So, thank you very much, Slovakia, for being such a nice host for me! I promise to visit you someday again with a bag full of good things from Bulgaria.

With a lot of smiles,
Vesselina

///

Desať mesiacov ubehlo ako voda a moja dobrovoľnícka služba sa chýli ku koncu. Je čas zbaliť si kufre a vrátiť sa domov. Pri balení však nemožno zabudnúť na suveníry :)). Počas pobytu na Slovensku som dostala mnoho darčekov, preto je ťažké sa rozhodnúť, čo si vziať so sebou. Keďže kufor má len určitý objem, mala by som si vybrať len tie najlepšie. Rozhodla som sa, že si chcem domov zobrať okrem horaliek, Kofoly a hruškovice ešte niečo – zaujímavé slovenské nápady, ktoré sa mi veľmi zapáčili (pričom dúfam, že sa v Bulharsku rozbehnú rovnako dobre ako tu :).)

Medzi tie najlepšie patria:

  • školské jedálne – každý žiak či študent na Slovensku má možnosť chodiť na obedy do školskej jedálne (obed zahŕňa polievku, druhé jedlo a nápoj – vodu alebo džús). Podľa mňa je to veľmi šikovné riešenie. Mladí ľudia sa tak môžu vyhnúť nadváhe, ktorou často trpia kvôli stravovaniu sa vo fast foodoch. Napriek všetkým snahám a projektom v tejto oblasti sa v Bulharsku ani naďalej mladým neposkytuje zdravá strava (ak aj áno, tak len na niektorých miestach). No aj tak si myslím, že by sme tento nápad mali zrealizovať aj u nás (možno by sme nezjedli polievku aj druhé naraz, no aj jeden z chodov by bol prospešnou náhradou za nezdravý hamburger).
  • školské súťaže, predmetové olympiády a vedecké konferencie pre študentov – o týchto aktivitách som sa dozvedela vďaka tomu, že organizácia, v ktorej prebiehala moja dobrovoľnícka služba, sama organizuje podobné podujatia. Aby som uviedla veci na správnu mieru, aj v Bulharsku máme športové súťaže a školské olympiády a ako študentka som sa aj mnohých zúčastnila (prebiehajú však len na niektorých školách a len vo vybraných predmetoch…). Na Slovensku tieto aktivity uskutočňujú iné inštitúcie ako školy (čo pokladám za veľmi dobrú myšlienku z niekoľkých dôvodov – po prvé, pre zhodnotenie práce študentov pozývajú inštitúcie učiteľov z viacerých škôl, po druhé, takto je to férovejšie). Raz som sa dokonca dostala na vedeckú konferenciu pre stredné školy (Stredoškolská odborná činnosť). Účastníkmi boli študenti z rôznych škôl a gymnázií. Ich úlohou bolo predstaviť projekt, ktorý sami vypracovali na jednu zo stanovených tém (matematika a fyzika, pedagogika, psychológia a sociológia, ekonomika, história, filozofia a právo, informatika, stavebníctvo a architektúra, zdravie a farmakológia atď.). Niektoré prezentácie boli na veľmi vysokej úrovni, čím na mňa slovenskí stredoškoláci poriadne zapôsobili…
  • Divadlo z Pasáže, alebo ako ho voláme my – „Špeciálne divadlo“, je divadlo, v ktorom účinkujú ľudia s mentálnym postihnutím (videla som niekoľko ich predstavení a sú skutočne dobrí). Táto myšlienka je podľa mňa úžasná. Pre účinkujúcich predstavuje jedinečnú príležitosť urobiť niečo dobré pre seba i pre spoločnosť a zároveň je to spôsob, ako vyriešiť mnoho problémov…
  • eko a umelecké komunity v malých dedinách – zistila som, že na Slovensku funguje niekoľko organizácií sídliacich v rôznych malých dedinách, v ktorých sa presadzuje ekologický životný štýl alebo sa vytvárajú krásne umelecké výtvory. Patria medzi ne napr.: Periférne centrá v Dúbravici, Zaježka v Zaježove, združenie Alter Nativa v Brdárke, Prencov 60 Theater v Prenčove a mnoho ďalších. Myslím, že vytváranie a riadenie organizácií tohto typu v takých malých komunitách je veľmi odvážna, no zároveň obdivuhodná myšlienka. Kiežby sme v Bulharsku tiež také mali! (A možno aj máme, len ich zatiaľ nepoznám. No vďaka Slovensku viem, že existujú a že je možné ich vyhľadať ;).)
  • skvelé kampane – na Slovensku prebiehajú dve kampane, ktoré by som určite chcela „priniesť domov“ (možno ich je oveľa viac, len som sa o nich nedozvedela). Prvá z nich s názvom Viac miesta pre deti je zameraná na rodičov. Pomáha im uvedomiť si, aké dôležité je tráviť čas so svojimi deťmi. Druhá s názvom Vyrobené na Slovensku povzbudzuje ľudí k tomu, aby si kupovali domáce výrobky. Motto kampane naznačuje, že ak by každý Slovák minul 1 euro denne na domáci produkt, zabezpečila by sa tým práca pre 100 000 ľudí na rok (Nie je to úžasné? To ma ešte viac pohýna k tomu, aby sa táto myšlienka zaviedla aj v Bulharsku – ustavične sa sťažujeme na nedostatok práce a zatvorené továrne, no zároveň všetci nakupujeme lacné výrobky z Turecka a Číny…)
  • doprava (nechápte ma zle, aj v Bulharsku máme dopravu a v podstate sa mi páči, no funguje iným spôsobom ako tu), napríklad:
    • miestna doprava – na Slovensku ma milo prekvapila dochvíľnosť šoférov. Ľudia si na zastávke môžu pozrieť odchody autobusov. Ak je napísané, že má štvorka prísť 14:07, tak príde 14:07. Ani o minútu skôr, ani o minútu neskôr (a to napriek tomu, že šofér musí na každej zastávke počkať, kým všetci ľudia nastúpia a zakúpia si cestovný lístok ešte predtým, ako sa autobus pohne).
    • cestovné poriadky – super webová stránka, kde si môžete zistiť všetky možné spojenia z mesta A do dediny B – linky pre autobusy, vlaky alebo oboje (najnovšie už aj lety). Stačí len zopár kliknutí a každý si môže naplánovať alebo skontrolovať svoju cestu (pre tých, ktorí nehovoria po slovensky, stránka ponúka aj anglickú a nemeckú verziu).
  • susedské spolužitie – keď som prvýkrát prišla na Slovensko, dozvedela som sa, že tu má každá rodina v bytovke na starosti upratovanie – raz za dva týždne musí umyť dlážku a schody pred svojím bytom. V zime sa k tomu pridáva aj odpratávanie snehu spred bytovky – pričom sa rodiny striedajú každý týždeň (v Bulharsku máme iný systém – obyvatelia bytovky si na tieto služby nájdu a zaplatia človeka. V tomto prípade sa mi zdá lepšie niekoho zamestnať, aj keď len za malý plat). Neskôr som si všimla, že miestny duch susedstva je oveľa silnejší, ako som si myslela. Jednotlivé mestské časti si vytvárajú vlastné miestne organizácie (napríklad štvrť v Banskej Bystrici, v ktorej žijem – o ich blogu resp. webovej stránke som sa dozvedela z oznamu visiacom na vchodových dverách, ktorý upozorňoval na nadchádzajúci blší trh v danej časti mesta. Pripravovali ho miestni pre miestnych. Po čase som zistila, že organizujú ešte mnoho ďalších aktivít. To isté platí o Zvolene. Pred dvoma týždňami tam miestna komunita zorganizovala veľmi milé športové podujatie s hrami pre deti, na ktorom sa dokonca zúčastnil aj jeden dobrovoľník EDS.
  • vtipné výrazy – úprimne musím uznať, že som neurobila maximum preto, aby som sa naučila po slovensky čo najviac. Napriek tomu som sa naučila niekoľko výrazov, ktoré som si veľmi obľúbila a chcem si ich odniesť so sebou domov (do určitej miery im možno budú rozumieť aj moji kamaráti v Bulharsku). Napríklad „mám rád/a“ (neviem vám vysvetliť prečo, ale tento výraz sa mi naozaj páči), ďalej „Ježiš!“ (Najprv mi prišlo divné, že vždy keď sa ľuďom na Slovensku niečo nepodarí, spomenú ježka. Až po niekoľkých mesiacoch som zistila, čo to v skutočnosti znamená.) a samozrejme obľúbené „Moje nervy!“ (ktoré mi vždy pripomenie niektorých úžasných ľudí, ktorých som tu stretla :).)

Myslím, že môj kufor je už dosť plný a mala by som pomaly končiť (ďalšie milé slovné spojenie, s ktorým som sa tu stretla po prvýkrát :).

Tak ti, milé Slovensko, ďakujem za hrejivé prijatie! Sľubujem, že sa raz vrátim s kufrom plným zaujímavých nápadov z Bulharska.

S pozdravom,

Vesselina

Preklad: Jana Jašková, Stanislava Dengová

Druhý raz rodičom – filmový večer s diskusiou

piatok 14. júna sme v spolupráci s partnermi zorganizovali v CNK Záhrada druhý filmový večer s diskusiou k téme LGBTI, teda ľudí s menšinovou sexuálnou orientáciou. Emanuela, autorka tohto projektu, pre túto príležitosť navrhla vynikajúci taliansky dokumentárny film Druhý raz rodičom (Due volte genitori), ktorý bol vytvorený vďaka jednej z európskych grantových schém (Daphne). Film prezentuje najmä osobné svedectvá rodičov, týkajúce sa procesov, ktorými prechádzali po tom, ako ich vlastné deti informovali o svojej homosexualite. Emanuela dohodla oficiálnu projekciu filmu na našom podujatí, aj sprostredkovala vytvorenie slovenských titulkov. Najmä vďaka jej dlhodobému úsiliu sa opäť ukázalo, že aj na Slovensku sa aj na takúto tému dá zorganizovať úspešné podujatie. Hoci …

Podujatie bolo propagované (najmä v slovenčine a angličtine) cez sociálne siete, e-maily, aj oficiálne plagáty. Boli sme zvedaví, kto nakoniec príde. Pred šiestou večer, kedy mala akcia plánovaný začiatok, sa v centre Záhrada začali schádzať najmä mladí ľudia. Paradoxne však nimi boli predovšetkým cudzinci. Ďalší dobrovoľníci a priatelia nami hosťovaných dobrovoľníčok, ale aj zahraniční študenti, stážisti a podobne. V obecenstve bolo aj niekoľko zástupcov starších generácií, opäť však v drvivej väčšine cudzincov. Projekcia prebehla za asistencie Stanky, miestnej študentky tlmočníctva, vďaka ktorej mohli slovenským titulkom porozumieť aj ľudia, ktorí slovenčinu dostatočne neovládajú. Umožnila im tak byť svedkami mimoriadne osobných svedectiev rodičov a rodín, ktoré urobili obrovský kus práce v boji s vlastnými, ale aj cudzími predsudkami, aby sa svojím bolestným „prerodom“ stali integrovanejšími a „bohatšími“ ľuďmi. Protagonistami tohto talianskeho dokumentu, sú totiž reálne postavy, ktoré už nevnímajú inakosť svojich detí ako ťažké bremeno, ale naopak ako obohatenie vlastnej rodiny, ale aj celej spoločnosti. Bolo veľmi dojímavé sledovať osudy týchto ľudí takpovediac z prvej ruky. Tým viac, že nás vďaka tomuto filmu pustili hlboko do svojho súkromia. Myslím, že to urobili nielen kvôli vlastným deťom, „nastaveniu zrkadla“ a vzdelávaniu spoločnosti, ale práve aj kvôli tým mladým ľuďom, pre ktorých je neprijatie rodičmi a spoločnosťou nezriedka dôvodom tých najsmutnejších činov a osudov …

Celkovo film vzhliadlo asi 25 divákov, z ktorých väčšina zostala aj na diskusiu, ktorá po filme nasledovala. V rámci diskusie nás ako organizátorov prekvapilo pár vecí. Po prvé, že ľudia vôbec chceli diskutovať: film bol natoľko hlboký a dojímavý, že sme mali pocit, že väčšina divákov bude skôr chcieť potichu vstrebávať dojmy z neho a zrejme sa po projekcii uberú do ústrania. Mýlili sme sa: väčšina divákov zostala a diskusia bola dlhá a kvalitná. Po druhé: diskutovalo sa v angličtine. Toto však bolo logickým výsledkom zloženia účastníkov diskusie. Medzi diskutujúcimi boli len piati Slováci alebo Slovenky, z toho štyria z radov organizátorov podujatia. Spoločným jazykom drvivej väčšiny diskutujúcich bola teda angličtina a naša tlmočníčka nemusela tlmočiť. Viacerí diskutujúci opisovali situáciu okolo tolerancie, resp. intoleranice voči ľuďom s menšinovou sexuálnou orientáciou v ich krajinách. Dozvedeli sme sa teda aj niektoré fakty a novinky napr. z Ruska, Nemecka, Talianska, Bulharska, Francúzska. Vďaka prítomnosti a vzdelaniu moderátora diskusie Rada Slobodu z Amnesty International, sme si urobili jasno aj v niektorých detailoch, súvisiacich s terminológiou a reálnymi faktami z tejto oblasti. Dotkli sme sa aj témy, prečo na takéto diskusie prichádza omhoho viac žien než mužov…

Aj vďaka osobným kvalitám diskutujúcich vo mne zostal pocit veľmi dobrého podujatia, ktoré ma zároveň utvrdilo v tom, že diskusia na túto a podobné témy súvisiace s toleranciou inakosti a slobodou ako takou, je na Slovensku veľmi potrebná. Z môjho pohľadu je alarmujúce, že slovenská verejnosť má zatiaľ len veľmi malý záujem o tému, ktorej dôležitosť je zjavná a potvrdená aj európskymi grantovými schémami, vrátane programu neformálneho vzdelávania mladých ľudí. Ignorovanie tejto dôležitej témy, ktorá sa však bytostne týka približne každej šiestej slovenskej rodiny, je skutočne zarážajúca a určite hovorí veľa o tom, akí sme. Ale aj o tom, na čom treba pracovať.

Ešte šťastie, že tu máme tých mladých cudzincov !

Andy

(Koodrinátor dobrovoľníkov)

This slideshow requires JavaScript.

14. júna bude náš druhý filmový večer o LGBT

Po veľkom úspechu prvého filmového večera 17. mája, ktorým sme si pripomenuli Medzinárodný deň proti homofóbii, teraz pripravujeme druhý filmový večer o právach LGBT, ktorý sa bude konať v Záhrade – Centre nezávislej kultúry (Námestie SNP 16, Banská Bystrica) v piatok 14. júna o 18:00.

Tentoraz sa budeme touto kontraverzou témou zaoberať z úplne inej perspektívy: budeme premietať taliansky dokumentárny film Due volte genitori (Druhý raz rodičom), režiséra Claudia Cipellettiho, v produkcii Ageda Onlusa, s podporou od Európskej komisie, z projektu Daphne II „Záležitosti rodiny“. Film nazerá priamo do srdca rodiny a na to, ako sa rodina  prispôsobuje informácii, že ich syn alebo dcéra sú homosexuáli. Matky a otcovia sa vyrovnávajú so svojimi zničenými očakávaniami a začínajú akceptovať svoj vlastný „prerod“ ako rodiča, mimo samotného faktu homosexuality.

flyer 2 volte genitori_2

Film uvedieme v taliančine so slovenskými titulkami a potom bude nasledovať diskusia v slovenčine a angličtine, moderovaná Radom Slobodom z Univerzitnej skupiny Amnesty International v Banskej Bystrici. Vďaka Tlmočníckej a prekladateľskej spoločnosti FHV UMB bude s nami aj Stanka, ktorá nám pomôže s prekladom.

Vstupné na podujatie bude dobrovoľné a sami budete môcť rozhodnúť či a akou sumou podporíte náklady centra Záhrada.

Tu je podujatie na Facebooku, aby ste nám mohli pomôcť s propagáciou akcie! Pri tejto príležitosti chcem vopred poďakovať našim partnerom pri organizácii tohto podujatia: Centru Záhrada, Amnesty International, Tlmočníckej a prekladateľskej spoločnosti FHV UMB, a prekladateľom titulkov (Roman Ries a Paulína Majerčáková).

Teším sa na stretnutie s vami v Záhrade!

17. mája bude náš prvý filmový večer na tému LGBTI

17. mája budú ľudia po celom svete oslavovať Medzinárodný deň proti homofóbii. Bude sa konať mnoho podujatí s cieľom zvýšiť povedomie o právach LGBTI komunity. Pokiaľ ide o mňa, táto téma je mi naozaj blízka a to je aj dôvod, prečo som sa vo februári zúčastnila na živej knižnici organizovanej Amnesty International a venovanej právam sexuálnych menšín. Taktiež preto som navrhla organizovanie série filmových večerov o tejto dôležitej a  nesmierne aktuálnej téme.

Séria filmových večerov začne 17 mája o 18:00 v Centre nezávislej kultúry Záhrada  (Námestie SNP 16, Banská Bystrica) francúzskym animovaným filmom Le baiser de la lune (Bozk luny). Film je o príbehu Felixa, ryby mužského pohlavia, ktorý sa zaľúbi do Leona, ďalšej ryby mužského pohlavia. Ich láska je však neuskutočniteľná, najmä kvôli mačke Agáte, „starkej“ Felixa, ktorá chce, aby sa Felix oženil s rybou ženského pohlavia.

lgbt_flyer_final_bwFilm bol pôvodne vytvorený s cieľom povedať deťom o inej forme lásky. Podľa môjho názoru si však zaslúži, aby ho videli všetci. Trvá len 26 minút a budeme ho premietať vo francúzštine, so slovenskými titulkami. Po projekcii bude nasledovať diskusia. Hlavným jazykom diskusie by mala byť slovenčina, uvažujeme však aj o tom, že požiadame o asistenciu tlmočníka. Za účasť na podujatí sa nebude vyberať vstupné, budete však mať možnosť dať dobrovoľný príspevok na pokrytie nákladov na elektrinu Centra Záhrada.

Tu je trailer k filmu vo francúzštine a tu je podujatie na Facebooku. Taktiež by som tu rada vopred poďakovala našim partnerom pri organizovaní tohto podujatia: Centru Záhrada, Univerzitnej skupine Amnesty International v Banskej Bystrici a Alliance Française Banská Bystrica.

Dúfam, že sa uvidíme v Záhrade!

Emanuela.

(Preložil Andy)

Ordering at the bar in Slovakia // Ako si objednať v slovenskej kaviarni

Having lived in Slovakia for more than 6 months now, I’ve got so used to “unusual things” (from a foreigner’s point of view), that I sometimes no longer notice them. But a couple of weeks ago I met an Italian friend who reminded me some peculiarities. For example one deals with ordering things in a bar.

In Italy what happens is that customers tell the waiter: “one tea / one coke / one coffee (of course, as many foreigners rightly point out, we have far too many kinds of coffee), but generally the customer specifies exactly what (s)he would like straight away)”.

In Slovakia, ordering at the bar is always an adventure for foreigners, especially if they don’t master Slovak very well. Here saying “Prosím si kávu” (a coffee, please) is not enough, as the waiter will need to know “S mliekom alebo bez?” (withor without milk?). Ok, this is not a big deal, after the first time you learn it.

tea

Source: teenthropologist.wordpress.com

Let’s try with tea: “Prosím si čaj” (a tea, please). Again, not enough information: “Aký čaj?” (which kind of tea?). The first time that I was asked this question I didn’t really know what to answer, as in Italy we don’t have much choice, so I said: “Normalný čaj” (a normal tea), thanks to which I won a from-which-planet-does-she-come-from look from the waitress 🙂

In my experience, the Oscar went to ordering the simplest thing on earth: water. Just plain tap water. This is what I said: “Prosím si čistú vodu” (tap water, please). Once again, not enough information. The waitress’s reply: “S citronom?” (with lemon?). Luckily I got it: “To je jedno” (it doesn’t matter). But she’s not satisfied yet. She has decided that my tap water needs lemon and goes on: “šťava alebo kus?” (actually I forgot what she exactly said in Slovak, but I understood that what she was asking me was if I wanted lemon as juice of as a slice in the glass of plain water!

Dear Slovak waiters and waitresses, thank you very much for giving customers such a lot of choice, but please, especially if it’s self evident that we are foreigners, don’t make our lives more complicated with so many choices and give us the simplest option 🙂

Emanuela

///

Na Slovensku žijem vyše pol roka a už som si zvykla na veci, ktoré cudzinci považujú za „zvláštne“. Dokonca som si ich prestala uvedomovať. Pred pár týždňami som však stretla kamaráta z Talianska, ktorý mi pripomenul niekoľko zvláštností, napr. návštevu kaviarne.

V Taliansku zákazník povie čašníkovi: „Poprosím čaj/kolu/kávu,” (iste, mnoho cudzincov správne poznamená, že máme jednoducho príliš veľa druhov kávy, ale zákazník zvyčajne rovno upresní, na akú kávu má chuť).

Návšteva slovenskej kaviarne je pre cudzinca vždy dobrodružstvom, najmä ak dostatočne neovláda jazyk. Nestačí povedať: „Prosím si kávu”, pretože príde otázka, „S mliekom alebo bez?”. Uznávam, že to nie je až taký veľký problém, keď sa naučíte, čo odpovedať.

Ale čo taký čaj. “Prosím si čaj,” tiež nestačí, nasleduje “Aký čaj?”. Keď sa ma to čašníčka spýtala prvýkrát, nevedela som, čo odpovedať, keďže v Taliansku nemáme veľký výber, tak som dodala: „Normálny čaj.”. Na to mi uštedrila pohľad typu: čo sa včera vyliahla? 😀

Napriek tomu podľa mňa Oskara vyhráva objednávanie toho najjednoduchšieho na svete: obyčajnej vody z kohútika. Moje „Prosím si čistú vodu,” zas nestačilo. Čašníčka na to: „S citrónom?” Našťastie som pochopila, čo odo mňa chce: „To je jedno.” Ani to ju neuspokojilo, rozhodla sa totiž, že si musím dať vodu s citrónom. „Šťava alebo kus?” (nepamätám si jej presné slová, ale viem, že sa ma spýtala, či chcem šťavu alebo plátok citróna v pohári čistej vody!).

Milí slovenskí čašníci a čašníčky, som vám vďačná za široký výber možností, ktoré poskytujete svojim zákazníkom, ale prosím vás, keď je jasné, že sme cudzinci, nekomplikujte nám toľkými možnosťami život a vyberte tú najjednoduchšiu. 😀

Emanuela

Preklad: Stanislava Dengová, Jana Jašková

My experience as a living book

Last week I had my first experience as a living book in the first living library ever organised in Banská Bystrica. Before going in the details, perhaps it would be better to explain briefly what a living library is.

A living library is a meeting among books (people who want to share their stories) and readers (people who want to listen to those stories), moderated by a librarian. During the meeting, that can concern a specific topic or not, the books tell their stories and the readers listen. Of course it is not a monologue, as the readers can ask questions and say what they think.

179668_10200724467813294_2112817710_nThe living library I took part to was organised by Amnesty International. It took place on Friday 22 February in the school Gymnázium Andreja Sládkoviča and it mostly tackled the topic of LGBT. During the meeting there were 3 books and about 30 readers among the students of the school.

On this occasion I decided to address the issue of homophobia by telling the story of a friend of mine who is still fighting against this form of prejudice.

I really enjoyed this experience for many reasons. First of all, I had the opportunity to speak about a topic which is for me extremely important and quite controversial. Discrimination against gay, lesbian, bisexual or transexual people is a big problem in my country, but I have the impression that also in Slovakia there is a long way to go. In my opinion to win this battle, the members of the communities directly concerned should not fight alone, as also the rest of the society has to be involved.

Secondly, I was happy to meet the other books. It is a shame that I couldn’t “read” them properly, but I hope we’ll have other opportunities 🙂

Last but not least, I had the opportunity to make a lot of practise with my Slovak. Sometimes I guess it was a bit hard to understand me (one of the “readers” told me that I have a Russian accent 🙂 ), as sometimes I don’t use the correct word. The funniest moment was when I wanted to say that somebody had been beaten, which in Slovak is zbiť, but I ended up saying that he was killed, in Slovak zabiť 🙂 How 1 single letter can change the whole meaning!

I was really happy to chat with the students, even though I would have been even happier to have a longer discussion with them to know what they think and how they perceive this topic.

So thanks Zuzana, Juraj and Rado from Amnesty International for this great experience!

Click here to see more pictures

Emanuela

Slovak is a hard language! // Slovenčina je ťažký jazyk!

As our readers already know, like all the foreigners living in Slovakia, everyday we fight to manage to communicate in Slovak, to understand what is being said and not to sound too ridiculous when we speak, even though I’m not sure we make it 🙂

As I often try to explain when I speak to Slovaks about their language, the thing is that Slovak is extremely hard, especially for people whose native language is not Slavic. If you don’t believe me, read this interesting and funny article (in Slovak) written by a Spanish-speaking person who has been living in Slovakia for 20 years, but still has to lead a daily battle to properly communicate in Slovak.

Being Italian my mother tongue and not knowing any other Slavic language, for me, the main difficulties are cases, but I also find it hard to memorise long words which, in my view, are always lacking vowels 🙂 Another difficulty is in the pronunciation of h and ch, which I very often mix up, just as si and sa: pamätať si or pamätať sa? rozhodnuť si or rozhodnuť sa? This is the question!

Emanuela

///

Naši čitatelia už určite vedia, že sa, rovnako ako väčšina cudzincov na Slovensku, každý deň  krvopotne snažíme dorozumieť po slovensky. Usilujeme sa pochopiť, o čom je reč a neznieť príliš hlúpo, keď rozprávame, hoci si nie som istá, či sa nám to darí :D.

Keď sa so Slovákmi rozprávam o ich materinskom jazyku, často sa im snažím vysvetliť, že slovenčina je neuveriteľne ťažká, najmä pre tých, ktorých materčinou nie je slovanský jazyk. Ak mi neveríte, prečítajte si tento zaujímavý a zábavný článok (po slovensky). Autorovým materinským jazykom je španielčina. Na Slovensku žije už 20 rokov a napriek tomu každý deň prekonáva prekážky, aby mohol správne komunikovať v slovenčine.

Keďže som Talianka a nehovorím žiadnym slovanským jazykom, najťažšie sú pre mňa pády, ale aj dlhé slová, ktoré si neviem zapamätať. Podľa mňa v nich jednoducho chýbajú samohlásky :D. A to už ani nehovorím o vyslovovaní spoluhlások h a ch, ktoré si často pletiem, rovnako ako si a sa: pamätať si či pamätať sa, rozhodnúť si alebo rozhodnúť sa? To je otázka!

Emanuela

Preklad: Stanislava Dengová, Jana Jašková

Learning Slovak: the two meanings of slobodný // Učíme sa po slovensky: dva významy slova slobodný

As my Slovak is still not that good, it often happens that I say things that in my head make perfectly sense, but then in Slovak end up being funny 🙂 In my defense, I might say that Slovak is a really hard language, especially for people whose mother tongue belongs to another group and has no cases.

For example, today I would like to tell you about one of the best sentences I’ve said in Slovak so far. I had to arrange a meeting with somebody and I wanted to say that on that day I was free, that’s to say, I didn’t have anything to do, and so I said “Dnes som slobodná”. Feel free to laugh, I don’t take offence 🙂

Thanks to this little blunder, I learnt for good that the word slobodný has two different meanings (free and single), but I also started wondering why in Slovak you just have one word to say both single and free, unlike English and Italian (where single is single and free is libero). Do you perhaps imply that you are free just if you are single?

Emanuela

///

V slovenčine mám stále isté nedostatky. Preto sa mi často stáva, že vety, ktoré mi v hlave dávajú zmysel, nahlas vyznejú komicky. Na svoju obranu musím povedať, že slovenčina je skutočne náročný jazyk. Zvlášť pre tých, ktorých materinská reč patrí do inej jazykovej skupiny a nepoužívajú sa v nej pády.

Ponúkam vám príklad jednej z najvtipnejších viet, akú sa mi doteraz v slovenčine podarilo povedať. Mala som si dohodnúť stretnutie. Chcela som dotyčnému povedať, že v daný deň som „free v zmysle „som voľná/mám voľno. A tak som povedala: „Dnes som slobodná.“ Pokojne sa zasmejte, neurazím sa :).

Vďaka tomuto trápnemu omylu som sa raz a navždy naučila, že slovo slobodný má v slovenčine viac významov („voľný/majúci čas“ alebo „neženatý/nevydatá“). Zároveň som sa však začala zamýšľať, prečo sa na rozdiel od angličtiny alebo taliančiny (kde „slobodný“ je single a „majúci čas“ libero/free) na oboje v slovenčine používa len jedno slovo. Chcete tým naznačiť, že máte čas, iba kým ste nezadaní?

Emanuela

Preložila: Jana Jašková, Stanislava Dengová