Druhý raz rodičom – filmový večer s diskusiou

piatok 14. júna sme v spolupráci s partnermi zorganizovali v CNK Záhrada druhý filmový večer s diskusiou k téme LGBTI, teda ľudí s menšinovou sexuálnou orientáciou. Emanuela, autorka tohto projektu, pre túto príležitosť navrhla vynikajúci taliansky dokumentárny film Druhý raz rodičom (Due volte genitori), ktorý bol vytvorený vďaka jednej z európskych grantových schém (Daphne). Film prezentuje najmä osobné svedectvá rodičov, týkajúce sa procesov, ktorými prechádzali po tom, ako ich vlastné deti informovali o svojej homosexualite. Emanuela dohodla oficiálnu projekciu filmu na našom podujatí, aj sprostredkovala vytvorenie slovenských titulkov. Najmä vďaka jej dlhodobému úsiliu sa opäť ukázalo, že aj na Slovensku sa aj na takúto tému dá zorganizovať úspešné podujatie. Hoci …

Podujatie bolo propagované (najmä v slovenčine a angličtine) cez sociálne siete, e-maily, aj oficiálne plagáty. Boli sme zvedaví, kto nakoniec príde. Pred šiestou večer, kedy mala akcia plánovaný začiatok, sa v centre Záhrada začali schádzať najmä mladí ľudia. Paradoxne však nimi boli predovšetkým cudzinci. Ďalší dobrovoľníci a priatelia nami hosťovaných dobrovoľníčok, ale aj zahraniční študenti, stážisti a podobne. V obecenstve bolo aj niekoľko zástupcov starších generácií, opäť však v drvivej väčšine cudzincov. Projekcia prebehla za asistencie Stanky, miestnej študentky tlmočníctva, vďaka ktorej mohli slovenským titulkom porozumieť aj ľudia, ktorí slovenčinu dostatočne neovládajú. Umožnila im tak byť svedkami mimoriadne osobných svedectiev rodičov a rodín, ktoré urobili obrovský kus práce v boji s vlastnými, ale aj cudzími predsudkami, aby sa svojím bolestným „prerodom“ stali integrovanejšími a „bohatšími“ ľuďmi. Protagonistami tohto talianskeho dokumentu, sú totiž reálne postavy, ktoré už nevnímajú inakosť svojich detí ako ťažké bremeno, ale naopak ako obohatenie vlastnej rodiny, ale aj celej spoločnosti. Bolo veľmi dojímavé sledovať osudy týchto ľudí takpovediac z prvej ruky. Tým viac, že nás vďaka tomuto filmu pustili hlboko do svojho súkromia. Myslím, že to urobili nielen kvôli vlastným deťom, „nastaveniu zrkadla“ a vzdelávaniu spoločnosti, ale práve aj kvôli tým mladým ľuďom, pre ktorých je neprijatie rodičmi a spoločnosťou nezriedka dôvodom tých najsmutnejších činov a osudov …

Celkovo film vzhliadlo asi 25 divákov, z ktorých väčšina zostala aj na diskusiu, ktorá po filme nasledovala. V rámci diskusie nás ako organizátorov prekvapilo pár vecí. Po prvé, že ľudia vôbec chceli diskutovať: film bol natoľko hlboký a dojímavý, že sme mali pocit, že väčšina divákov bude skôr chcieť potichu vstrebávať dojmy z neho a zrejme sa po projekcii uberú do ústrania. Mýlili sme sa: väčšina divákov zostala a diskusia bola dlhá a kvalitná. Po druhé: diskutovalo sa v angličtine. Toto však bolo logickým výsledkom zloženia účastníkov diskusie. Medzi diskutujúcimi boli len piati Slováci alebo Slovenky, z toho štyria z radov organizátorov podujatia. Spoločným jazykom drvivej väčšiny diskutujúcich bola teda angličtina a naša tlmočníčka nemusela tlmočiť. Viacerí diskutujúci opisovali situáciu okolo tolerancie, resp. intoleranice voči ľuďom s menšinovou sexuálnou orientáciou v ich krajinách. Dozvedeli sme sa teda aj niektoré fakty a novinky napr. z Ruska, Nemecka, Talianska, Bulharska, Francúzska. Vďaka prítomnosti a vzdelaniu moderátora diskusie Rada Slobodu z Amnesty International, sme si urobili jasno aj v niektorých detailoch, súvisiacich s terminológiou a reálnymi faktami z tejto oblasti. Dotkli sme sa aj témy, prečo na takéto diskusie prichádza omhoho viac žien než mužov…

Aj vďaka osobným kvalitám diskutujúcich vo mne zostal pocit veľmi dobrého podujatia, ktoré ma zároveň utvrdilo v tom, že diskusia na túto a podobné témy súvisiace s toleranciou inakosti a slobodou ako takou, je na Slovensku veľmi potrebná. Z môjho pohľadu je alarmujúce, že slovenská verejnosť má zatiaľ len veľmi malý záujem o tému, ktorej dôležitosť je zjavná a potvrdená aj európskymi grantovými schémami, vrátane programu neformálneho vzdelávania mladých ľudí. Ignorovanie tejto dôležitej témy, ktorá sa však bytostne týka približne každej šiestej slovenskej rodiny, je skutočne zarážajúca a určite hovorí veľa o tom, akí sme. Ale aj o tom, na čom treba pracovať.

Ešte šťastie, že tu máme tých mladých cudzincov !

Andy

(Koodrinátor dobrovoľníkov)

This slideshow requires JavaScript.

Advertisements

Komentovať / Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s