Na mori aj pri lopate (skúsenosti z EDS v Bretónsku)

Kamenné domce, podmanivá príroda a vo vzduchu je cítiť mágiu. Volám sa Ivana a vďaka Európskej dobrovoľníckej službe (ďalej len EDS) som mala možnosť pracovať na projekte jeden rok vo Francúzskom Bretónsku.

Po skončení univerzity som síce mala v ruke diplom, ktorý potvrdzoval nadobudnuté vedomosti v rámci môjho zamerania, no ja som stále mala pocit, že to nie je dosť. Začala som uvažovať o EDS a po roku hľadania a posielania e – mailov som nakoniec našla organizáciu Cap à Cité pracujúcu s deťmi a mládežou  s projektom zameraným na športové aktivity na mori. Bolo rozhodnuté a po prekonaní sprievodných komplikácií som 1. októbra sedela v lietadle smer Francúzsko plná očakávaní.

Saint Quay portrieux

Obr. 1 – Saint Quay portrieux

Hneď druhý deň som sa zoznamovala s kolegami v ANAS. Všetci ma vítali s úsmevom na tvári a tým ich typickým „bisous“.  Bola som taká rozrušená novým prostredím, ani som si neuvedomila, že sa mi takmer nik nepredstavil a tak mená svojich kolegov som odhaľovala postupne. Niekoľko minút následne na to som už bola na pláži s deťmi, hľadala som medzi kameňmi kraby a krevety, tzv. pêche à pieds – vo voľnom preklade rybárčenie na pešo.

"Rybárčenie na pešo" na neďaľekej pláži

Obr. 2 – “Rybárčenie na pešo” na neďaľekej pláži

ANAS je organizáciou ministerstva vnútra a počas školského roku organizuje triedy zamerané na výuku a sprostredkovanie poznatkov o mori a námorníctve žiakom základných škôl. Musím povedať, že počas týchto aktivít nie len žiaci, ale aj ja sama som nadobudla veľa nových zaujímavých poznatkov popri asistovaní animátorom a inštruktorom.

ANAS je však otvorené len od jari do jesene a tak spolu s mojou spolu–dobrovoľníčkou sme sa vydali prečkať zimu v našej koordinujúcej organizácii Cap à Cité. Spolu s ďalšími dvoma dobrovoľníčkami sme tam teda boli 4 dievčatá podieľajúce sa na EDS projekte zo 4 rôznych krajín (Litva, Bielorusko, Bulharsko a samozrejme Slovensko). Zo začiatku sme pomáhali pri aktivitách pre tínedžerov a deti vo voľno-časovom centre. Netrvalo dlho a riaditeľ tejto organizácie nás požiadal o návrh na zveľadenie priestorov centra, ktoré v tom čase neboli veľmi atraktívne.

Obr. 3 – Pred rekonštrukciou

Obr. 4 - Po rekonštrukcii

Obr. 4 – Po rekonštrukcii

Nebolo to síce pôvodnou náplňou môjho projektu, ale nakoľko som študovala architektúru, tento návrh ma úprimne nadchol. Za pár dní bol návrh hotový a chystali sme sa na jeho realizáciu. Počas troch mesiacov sme spoločnou prácou s ostatnými dobrovoľníčkami zrenovovali dve miestnosti pre centrum. Musím povedať, že pre mňa osobne vidieť výsledok vlastnej práce a aj jeho prevádzku bol naozaj príjemný pocit zadosťučinenia a užitočnosti.

Obr. 5 – Otváracia párty s miestnymi novinármi

Zima nebola náročná len pre náročnú prácu na rekonštrukcii. Po mojom príchode som bola doslova uchvátená prostredím v ktorom som mala stráviť jeden celý rok a hlavne pre dievča z vnútrozemia bolo naozaj neuveriteľné predstaviť si dennodenný život pri mori. Avšak tento navonok raj je rajom dovolenkárov. V zime je opustený a len ťažko niekoho stretnete a to už nehovorím o ľuďoch v približne rovnakom veku tomu vášmu. Nadviazať sociálne kontakty sa nám všetkým štyrom miestami zdalo ako nemožná úloha. Svoj čas cez zimu som trávila cestovaním, a popri tom som stretávala veľa zaujímavých ľudí. Nemôžem povedať, že by to boli nejako zvlášť trvalé konexie, ale bolo zaujímavé ich stretnúť a vymieňať si názory a pohľady na svet. Čas po čase som našla ľudí aj v mojom okolí, s ktorými udržujem kontakt aj po mojej EDS. Či už kolegovia z práce, alebo iní dobrovoľníci, či miestni so záujmom.  Niekedy Vám chýbajú ľudia, s ktorými môžete všetky tie skúsenosti a pekné momenty z EDS zdielať. Ja som teda naozaj vďačná za ľudí ktorých som tam stretla a ktorí boli ochotní so mnou tieto momenty zdielať.

044(1)

Obr. 6 – Kolónia morských vtákov

Nasledoval čas vrátiť sa späť do ANAS, kde som počas celého leta pracovala na aktivitách pre deti, či už na mori alebo mimo neho. Navrhla som aj pár osobných projektov. Niektoré sa zorganizovali a iné nie, ale tak to už v živote chodí. Ako čas plynul, mala som možnosť všimnúť si chaotickosť a organizačné zádrhely v organizácií, ktoré podľa môjho názoru do určitej miery pramenili z nevhodného pracovného prostredia v kanceláriách organizácie. Prebudil sa môj prirodzený inštinkt architekta a na konci svojho projektu som im odovzdávala na rozlúčku ideový návrh riešenia priestorov ich kancelárií. Vyzerali spokojne a po rekonštrukcii mi prisľúbili poslať fotky z nových priestorov.

Obr. 8 - Náročné momenty na projekte :)

Obr. 7 – Z náročných momentov na projekte 🙂

Pred mojou EDS ma raz napadlo, či robím dobre. Je to predsa len mimo môj odbor a ja po skončení školy potrebujem hlavne prax. Bolo to len na chvíľu, ale predsa len to nahlodalo moju istotu. Dnes som si 100% istá, rozhodnutie ísť na EDS bolo to najlepšie rozhodnutie aké som mohla v živote urobiť. Vďaka EDS som zocelila svoju osobnosť. Možnosť žiť, pracovať a stretávať sa s ľuďmi odlišných kultúr, zvykov a návykov Vám rozšíri vnímanie a uhol pohľadu, čo osobne vidím ako najväčší prínos. Počas môjho projektu som zažila aj veľa nepríjemných situácií a komplikácií, ktorým som musela čeliť. Nie je to vždy jednoduché. Avšak ak má niekto pochybnosti typu zúčastniť sa projektu EDS či nezúčastniť, zabudne na ne. Ako sa hovorí, aj zlá skúsenosť je skúsenosť a ja som dnes viac vďačná za tie negatívne skúsenosti počas mojej EDS. Naučili ma omnoho viac a ukázali mi, ako si tie dobré viac vážiť.

Advertisements

Plody našej EDS // The Fruits of Our EVS Projects

Výrok „Pomôž ostatným, pomôžeš aj sebe“ bol podtitulom týchto webových stránok, ktoré sme založili s našimi dobrovoľníkmi ešte v roku 2012. Verím, že tento výrok je hlavným posolstvom Európskej dobrovoľníckej služby (EDS) ako takej, ale aj motívom našej organizácie. Po desiatich rokoch poskytovania príležitostí zahraničným dobrovoľníkom, je teraz vhodná doba pre malý súhrn toho, čo tieto projekty priniesli. Continue reading

Dobrovoľníctvo a v zahraničí? Oplatí sa!

Jedli ste už niekedy slimáky s bylinkovou omáčkou? Alebo syr čiernej farby?

Sedela som vtedy s kolegami v jednej vychýrenej reštaurácii v Metz. Podpichovali ma, že ani jeden rok mi nebude stačiť na to, aby som ochutnala všetky ich druhy syra. Musela by som ich skúšať každý deň, majú ich totiž viac než 300 typov. V tej chvíli som ešte nevedela, čo všetko spoznám a zažijem, a to nielen z francúzskej kuchyne.

P1020294

Počuli ste už o Európskej dobrovoľníckej službe (EDS)? Dnes sa informácie o zaujímavých možnostiach v zahraničí ponúkajú z každej strany. Stačí si len vybrať. EDS ako jeden z programov Erasmus+ je stále neznámym pojmom, hoci umožňuje všetkým mladým ľuďom vo veku od 18 do 30 rokov zapojiť sa do dobrovoľníckych projektov v zahraničí. Nemusíte pritom ovládať cudzí jazyk či mať ušetrené nejaké peniaze. A pritom môže ísť o nezabudnuteľnú a cennú skúsenosť.

Začiatky však môžu byť odradzujúce. Moja cesta k EDS bola tiež kľukatá. Po bakalárskom štúdiu sa mi na prvý termín podávania žiadostí nepodarilo získať projekt, hoci som napísala približne 15 organizáciám. Odhodlanie som nestratila a skúsila som to opäť o polroka, už ako študentka na magisterskom stupni v Brne. Nakoniec, po jednom telefonáte cez Skype z internátnej izby bolo viac-menej isté, že strávim takmer rok v Európskom centre Roberta Schumana (ECRS) v Metz, vo Francúzsku.

Metz

Metz

ECRS úzko spolupracuje s Domom Roberta Schumana, v ktorom žil až do svojej smrti jeden z “otcov Európy“.  Práve tam som pracovala so žiakmi základných a stredných škôl, pre ktorých som viackrát do týždňa viedla edukačné aktivity so snahou priblížiť im históriu, kultúru či všeobecný geografický prehľad Európy. Neverili by ste aké v tom poslednom majú medzery.  Mapa Európy pre nich často končí na východnej hranici Nemecka, Rakúska a Talianska.

Okrem prednášok a konferencií som mala možnosť získať skúsenosti z organizovania každomesačných kultúrnych večerov pre širokú verejnosť. Posledný z týchto večerov bol práve o Slovensku, ktorý s podporou Slovenského inštitútu v Paríži či slovenských umelcov žijúcich vo Francúzsku zožal najväčší úspech.

Kultúrne večery

Kultúrne večery

Iniciatíva nebola na škodu. Do regiónu Lotrinska som prvýkrát priniesla nápad projektu Živá knižnica, ktorý je u nás už dosť známy. Témou boli mobilita a angažovanosť. Mladí ľudia z rôznych krajín (tzv. živé Knihy) mohli svojmu publiku (tzv. čitateľom) porozprávať o svojich skúsenostiach zo zahraničia, či už to bola stáž, dobrovoľníctvo, štúdium alebo práca. Desiatky návštevníkov sa tak mohli dozvedieť viac o mobilitných programoch a nápadoch z prvej ruky.

Prvá Živá knižnica v regióne

Prvá Živá knižnica v regióne

Hovorí sa, že koniec dobrý, všetko dobré. V mojom prípade by som si lepší koniec nevedela ani predstaviť. Dostala som možnosť byť súčasťou organizačného tímu pre medzinárodný mládežnícky projekt European Youth Weeks 2014 v Nemecku. Dva týždne s ľuďmi z 10 krajín a plné neformálneho vzdelávania, workshopov či exkurzií.  Skvelá bodka mojej EDS.

Členovia tímu

Členovia tímu

Ako by som to teda celé zhodnotila? Bol to dobrovoľnícky rok v úspešnej a aktívnej organizácii, kde som si zmysluplnou a iniciatívnou prácou dokázala nájsť rešpektované miesto. Zahraničné prostredie a výzvy mi pomohli zatriediť si hodnoty, zlepšili moje jazykové a organizačné kompetencie, mäkké zručnosti a v nesposlednom rade vnímanie kultúrnej citlivosti. Hoci úplne bez problémov sa zrejme zaobísť nedá, tak ako to je časté v bežnom pracovnom živote. No práve EDS som vďačná za množstvo skúseností pri riešení nedorozumení v pracovných vzťahoch.

Untitled-1

Dlhodobý EDS projekt je možné zažiť len raz, preto najdôležitejším kľúčom k jeho úspechu je podľa mňa vhodný výber projektu. Ten totiž predurčuje, koľko si z neho odnesiete a nakoľko sa budete cítiť užitoční pre zahraničnú organizáciu. Ostatné už záleží na osobnom postoji dobrovoľníka/dobrovoľníčky.

Ak ste sa rozhodli pre EDS, držím palce!

Dominika