The Literary Evenings of Banská Bystrica // Literárne večery v Banskej Bystrici

DSC_0027 (1)The 11th of February I had the pleasure to see how the first meeting of my personal project took place. As a part of our Voluntary Service, we have the option to develop an activity on our own. If you are either doing an EVS somewhere or considering it, I strongly recommend you to take this chance, for it’s a perfect oportunity to focus on what it interests you the most and create something valuable out of it.  Continue reading

Advertisements

Living Libraries // Živé knižnice

Last Friday, I became more or less incidentally, but fortunately, a book in a living library. What does this actually mean though? Before I experienced it first-hand, I had no idea myself. A day before, our coordinator told me that the organizers of the Living Library were missing one book, and asked me if I was interested in becoming a substitute. As I had only faintly heard before that this concept was a strong tool in human rights education, I thought it was a good opportunity now to learn more about it. So the idea behind Living Libraries is the following: people act as book, they tell their story, others listen to it, and after some time the story finishes and the book is returned to the library. Telling a story is, among other things,  a means to confront people with their prejudices and stereotypes, whether it is about homosexuality, disabilities, depression or addictions – or any other topic people tend to be silent about.  Continue reading

Slatinka // Slatinka

Yesterday we had the opportunity of visiting another EVS organization focused on ecological matters, which greatly interested both of us:  Slatinka. After a nice encounter with one of their coordinators and her lovely two-years-old daughter, we could get to visit some areas in which their workers and volunteers helped to improve.  Continue reading

Christmas party // Vianočná party

Now that Christmas time is gone and we can look at it with nostalgia and longing, you, reader, are gonna be able to excuse us from dedicating this blog entry to say how much we loved the Christmas celebration of our office and from recommending songs like the following: http://www.youtube.com/watch?v=yXQViqx6GMY  Continue reading

Sunday with St. Nicholas // Nedeľa s Mikulášom

Google images: http://i15.photobucket.com/albums/ a351/britishgrenadier/Saints/ St%20Nicholas/nicolascarte.jpg

Google images: http://i15.photobucket.com/albums/
a351/britishgrenadier/Saints/
St%20Nicholas/nicolascarte.jpg

This post is gonna be dedicated to one of the Slovak Christmas customs I came across with for the first time in here: Saint Nicholas. Even if in my high school English classes, I heard something about a cardinal that decided to distribute goods to disadvantaged people at some point in history, I didn’t have much clue about what was that celebration apparently a lot of countries have nowadays.

DSCF8685

It was after a conversation with an Austrian friend when I got to know that the 6th of December is considered a day in which you are allowed to give and eat as much chocolate and mandarins as your body can bear. It didn’t sound bad to begin with, though I still wasn’t completely aware of what this celebration implied.

The 8th of this month was gonna be the moment in which I finally could have a close-up view of this Saint Nicholas tradition. After a journey that compensated (more or less) the travel sickness due to the infinite curves with astounding views, we arrived at a little village called Poniky.

In an all covered up with snow scenario, what I presume it was the majority of families in Poniky was suddenly holding hands and walking around a massive tree that after their singing lighted up in various colours. Christmas had been officially welcomed, so it was time for Saint Nicholas to do its long awaited appearance.

DSCF8680Bringing several bags full of chocolate and accompanied by an angel and a demon, he started to give out the presents to the people in there; and even if I still can’t quite understand what were the angel and the demon doing in there, the kids (and let’s not lie, also myself) enjoyed the spectacle.

The show was followed by dances, performances and activities organised by their school, just in time to finish with a wonderful surprise: two friends and I we were invited by the director of the school to try the traditional Slovak kapustnica! Definitely Slovak hospitality, food and a glass of champagne couldn’t of being a better ending for this curious day.

Irene.

///

Tento blog je venovaný jednému z vianočných zvykov, s ktorým som sa po prvýkrát stretla tu na Slovensku – Svätému Mikulášovi. Na hodinách angličtiny na strednej škole som síce počula o nejakom kardinálovi v minulosti, rozdávajúcom veci ľuďom zo sociálne slabších vrstiev. Nemala som však jasnú predstavu o tomto sviatku, ktorý sa v dnešnej dobe slávi zrejme v mnohých krajinách.

Až po rozhovore s kamarátkou z Rakúska som sa dozvedela, že 6. december je dňom, kedy môžete darovať a zjesť toľko čokolády a mandarínok, koľko len vládzete. Na začiatok to znelo celkom dobre, no stále som si nevedela predstaviť, čo všetko v sebe tento sviatok zahŕňa.

8. decembra mal prísť moment, kedy som sa konečne mohla poriadne zoznámiť s tradíciou Svätého Mikuláša. Po ceste do malej dedinky Poniky sa vo mne striedal pocit nevoľnosti z nekonečných zákrut s údivom nad krásnymi výhľadmi.

V zasneženej scenérii sa väčšina rodín, aspoň predpokladám, z Ponikov zrazu chytila za ruky a kráčala v kruhu okolo mohutného stromu, na ktorom sa po dospievaní rozsvietili farebné žiarovky. Vianoce boli oficiálne privítané, a tak nastal čas príchodu dlho očakávaného Svätého Mikuláša.

Mikuláš prišiel s niekoľkými vrecami plnými čokolády a začal rozdávať okolostojacim darčeky. Sprevádzali ho anjel a čert, a i keď stále celkom nerozumiem, aká bola ich úloha, deťom (a čo si budeme klamať – aj mne) sa to veľmi páčilo.

Po tomto predstavení nasledovali tance, vystúpenia a aktivity, ktoré si pripravila miestna škola. Na záver prišlo úžasné prekvapenie: riaditeľ školy pozval mňa a dvoch kamarátov na ochutnávku tradičnej slovenskej kapustnice. Tento zaujímavý deň sa rozhodne nemohol skončiť lepšie ako takouto slovenskou pohostinnosťou, jedlom a pohárom šampanského.

Irene

Preklad: Jana Jašková, Stanislava Dengová

LEGO Competition // LEGO súťaž

DSC_0083a

pupils choosing 7 objects for a desert island

Last week we witnessed a competition that was held under a very special motto: Lego. Unlike our expectations, it was not just about constructing something out of Lego and the nicest one wins, but the participants had to show their ability for team spirit, problem solving and their technological skills. Related to the theme ‘Nature’s Fury’, basic school pupils had to pass four distinguished tasks. First, the teams had to attend to certain problems for humans raised by natural disasters, as for example floods, and try to find ways to deal with the consequences. In little theatrical performances, with the help of a model or just by explaining they presented their solutions. The next task was testing their team spirit. Having to imagine being on a sinking ship, they had to decide together 7 out of 12 objects which to save to a nearby island. In the third tasks the teams had to present their self-built robot, which they would finally use in the fourth task, the “Robot Game”. In this game, two teams simultaneously had to overcome certain obstacles with their robots and would gain points for every accomplished task. Even if there was a winner in each of the four categories, in the end the team with the most overall points won – and in this case the winning team was particularly special. After this team was sent into the first round of the final of the Robot Game, they had to discover that the jury had actually mislead them and mistakenly sent them to the final. Clearly disappointed, the team had to make room for other participants. But even if they did not take part in the Robot Game final, they have proved their widespread skills sufficiently in all tasks and in the end could be happy about a well deserved winning.

Miriam

DSC_0120a

final task : robot game

///

Minulý týždeň sme boli svedkami súťaže so špeciálnym mottom: Lego. Na rozdiel od našich očakávaní nešlo len o to, aby účastníci postavili niečo z Lega a tí najlepší vyhrali, ale aj o to, aby preukázali svojho tímového ducha, technické zručnosti a schopnosť riešiť problémy. Na základe hlavnej myšlienky „Zúrivá príroda“ museli žiaci základných škôl prejsť štyrmi rôznymi stanovišťami. Na prvom mali tímy reagovať na problémy ľudí, ktoré vznikajú v dôsledku prírodných katastrof, ako napr. záplavy, a snažiť sa nájsť spôsob, ako sa vysporiadať s ich dôsledkami. Svoje riešenia predstavili prostredníctvom krátkych scénok, pomocou modelu alebo jednoduchým vysvetlením. Na ďalšom stanovišti mali otestovať svojho tímového ducha. Mali si predstaviť, že sú na potápajúcej sa lodi a musia sa spoločne rozhodnúť, ktorých 7 z 12 predmetov si nechajú, aby doplávali k najbližšiemu ostrovu. Na treťom stanovišti museli tímy predstaviť robotov, ktorých sami vytvorili pre posledné finálové stanovište s názvom „Súboj robotov“. V tejto hre museli roboty oboch tímov súčasne prekonávať prekážky a za každú splnenú úlohu dostali body. Hoci malo každé zo štyroch stanovíšť svojho víťaza, na konci vyhral tím s celkove najvyšším počtom bodov – a v tomto prípade bol víťazný tím obzvlášť výnimočný. Po prvom kole Súboja robotov porota prišla na to, že sa pomýlila a do finále ho poslala omylom. I keď bol tím očividne sklamaný, musel prenechať miesto ďalším účastníkom. Napriek tomu, že sa nezúčastnil všetkých kôl veľkého finále, na všetkých ostatných stanovištiach preukázal svoje všestranné zručnosti dostatočným spôsobom na to, aby sa nakoniec mohol právom tešiť zo zaslúženého víťazstva.

Miriam

Preklad: Jana Jašková, Stanislava Dengová

LANGUAGE CONVERSATIONS AT KOMUNITNÉ CENTRUM SÁSOVÁ // JAZYKOVÉ KONVERZÁCIE V KOMUNITNOM CENTRE SÁSOVÁ

The language is present in our daily routine. It involves everything and it’s the main basis of the human communication. Even if this point is completely clear to everyone, we usually forget about something: language doesn’t only exist in an oral and written form; it lives and grows in our minds. Our reason couldn’t possibly work if we didn’t categorize the reality we perceive and named those categories.

Google Images:http://
1.bp.blogspot.com/-9uqFRhvqMng/
TyyVQAh6ZkI/AAAAAAAAzEY/
4893R9RcXqg/s1600/37.jpg

Here is where the conflict appears. Not every language categorize in the same way; which means, in general terms, that people that speak different languages observe and take notice of the world in a different manner. For example: whilst English (and many other languages) use just one term for referring to snow, the Inuit languages –those spoken in the Artic– make differences through vocabulary between “falling snow”, “snow on the ground”, “dirty snow” or “snow drift”, to name just a few of them.

Having a look at several languages makes you realize how people that share the same tongue have a special perception of things you wouldn’t take notice yourself. This is what creates the gap between languages or mentalities and what fortunately have as a consequence some untranslatable terms. In German, for instance, there is a word that describes the feeling of loneliness and connection to the nature you get when alone in the woods: waldeinsamkeit. The Japanese komorebi stands for the sunlight that filters through the tree leaves or the Spanish sobremesa, which refers to the time spent talking with people on the table after eating lunch.

Google Images: http://www.cloudeating.com/images/citazioni/Ludwig%20Wittgenstein.jpg

Google Images: http://
eldiabloestaenlosdetalles.files.wordpress.com/
2012/04/ludwig-wittgenstein.jpg

The limits of my language are the limits of my mind”, said once Ludwig Wittgenstein. That’s why getting to know other languages doesn’t just help to communicate in different countries or to foreigners in your own land, but also aids you in seeing the world under a different perspective, as our mentality can easily be reflected in our words.

Just in case you are one of those people interested in getting to know a new language or deepen into the ones you already know, Miriam and I offer language conversations in both English and Spanish (with the future possibility of German too) in Komunitné centrum Sásová. In these meetings we usually discuss about a pre-selected topic among all of us and share our opinions and thoughts. Don’t be shy and join us! The more the better this experience could be 🙂

WHERE: Komunitné Centrum Sásová, Tatranská 10, Banská Bystrica, Slovakia.

WHEN: Thursday (16:30 – 18:00)

FEES: As EVS volunteers, we work for free. The community centre charges participants €1 per lesson.

Irene.

///

S jazykom sa stretávame dennodenne. Zahŕňa všetko a je základom komunikácie medzi ľuďmi. Hoci je táto vec všetkým dobre známa, často na niečo zabúdame: jazyk neexistuje len v ústnej a písomnej forme; jazyk žije a rastie v našich mysliach. Naša schopnosť uvažovať by zrejme nebola možná, ak by sme realitu, ktorú vnímame, netriedili do kategórií a tie nepomenúvali.

Na tomto mieste vzniká konflikt. Nie každý jazyk kategorizuje realitu tým istým spôsobom, čo vo všeobecnosti znamená, že ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi pozorujú a všímajú si svet rozličným spôsobom. Napríklad zatiaľ čo angličtina (a mnohé ďalšie jazyky) používa len jeden termín na označenie snehu, inuitské jazyky – ktorými sa hovorí v Arktíde – rozlišujú v slovnej zásobe „padajúci sneh“, „sneh na zemi“, „špinavý sneh“ alebo „závej snehu“, a to sme spomenuli len niektoré z nich.

Keď sa pozrieme na niektoré jazyky, uvedomíme si, ako ľudia hovoriaci tým istým jazykom vnímajú veci špeciálnym spôsobom, ktorý by sme si sami nevšimli. Práve tento jav vytvára priepasť medzi jazykmi alebo mentalitami, čo má za následok nepreložiteľnosť niektorých termínov. Napr. v nemčine existuje slovo opisujúce pocit samoty a spojenia s prírodou, ktorý človeka preniká, keď je sám v lese: waldeinsamkeit. Japonské komorebi znamená slnečné svetlo, ktoré preniká cez listy stromu, alebo španielska sobremesa – čas trávený rozprávaním s ľuďmi za stolom po obede.

„Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta“, povedal Ludwig Wittgenstein. To, že rozprávame inými jazykmi, nám neumožňuje len komunikovať s cudzincami v našej či v inej krajine, ale takisto nám napomáha vidieť svet z inej perspektívy, keďže sa naša mentalita môže ľahko odrážať v našich slovách.

V prípade, že patríte medzi tých, ktorí majú záujem naučiť sa nový jazyk, alebo sa v jazyku zdokonaliť, Miriam a ja vám ponúkame konverzácie v angličtine a španielčine (a v budúcnosti možno aj v nemčine) v Komunitnom centre Sásová. Na týchto stretnutiach zvyčajne diskutujeme na vopred zvolenú tému a delíme sa o svoje názory a myšlienky. Nehanbite sa a príďte medzi nás! Čím viac ľudí, tým lepší zážitok 🙂

KDE: Komunitné centrum Sásová, Tatranská 10, Banská Bystrica, Slovensko

KEDY: Štvrtok (16.30 – 18.00)

VSTUPNÉ: Ako dobrovoľníci EDS pracujeme zadarmo. Komunitné centrum si účtuje poplatok 1€ za hodinu na účastníka.

Irene

Preklad: Jana Jašková, Stanislava Dengová

9 Days Festival // Festival 9 dní

After a little bit over a week getting accustomed to our new home, we started into our activities by giving short presentations within the ‘family matters’ festival 9 Dnís o tom. In two sessions, we talked about topics related to families and our respective countries in front of a social work class at university. With her presentation of ‘ The economical crisis in Spain and its influence on social vulnerable families’ in the first session, Irene could give us a view from inside Spain which usually does not cross the boarder.

Sin título

Although there were some language and communication problems, and it was a bit difficult to start a discussion, the students seemed taken aback when Irene explained the evictions and their consequences. With a short clip, she could give us a little understanding of the country-wide demonstration movements. Interestingly for us, the students could not imagine such demonstrations in their own country, as they regarded the Slovak population as too apathetic. By the end of the first session, we came to talk about EVS in general, we were asked about our personal motivations and why we came just to Slovakia – so far most young Slovak people were quite surprised why we chose this country .

DSC02733In the second session, I gave my presentation on ‘Parental leave in Austria’ – had I known that I would talk only in front of a university class, I might have chosen another topic So I absolutely understood that for young students my presentation was a bit hard to feel connected to. One of the things that positively surprised us from this experience was the fact that they dedicated a whole festival to families. We got the impression that for people in Slovakia family values are a very important part of their lives.

Miriam.

///

Po viac ako týždni zvykania si na nový domov sme naše dobrovoľnícke aktivity odštartovali dvoma krátkymi prezentáciami v rámci festivalu „rodinných záležitostí“ 9 dní o tom. V dvoch blokoch sme mali študentom sociálnej práce na vysokej škole porozprávať o témach, ktoré sa týkajú rodiny a našej krajiny. V prvom bloku mala Irene prezentáciu s názvom „Ekonomická kríza v Španielsku a jej vplyv na sociálne zraniteľné rodiny“, čím nám ponúkla pohľad zvnútra krajiny, ktorý sa zvyčajne nedostane za hranice.

Hoci bolo kvôli jazykovej bariére trochu náročné rozprúdiť diskusiu, zdalo sa, že keď Irene hovorila o probléme násilného vysťahovania a jeho dôsledkov, študenti boli skutočne zarazení. Vďaka krátkemu klipu sme si mohli lepšie predstaviť demonštrácie, ktoré sa odohrávajú na celom území. Študenti si prekvapivo nevedeli predstaviť podobné demonštrácie vo vlastnej krajine, keďže slovenské obyvateľstvo považujú za príliš ľahostajné. Ku koncu prvého bloku sme sa dostali aj k rozprávaniu o EDS. Študenti sa pýtali, čo nás motivovalo, aby sme sa zapojili do tohto programu, a prečo sme si vybrali Slovensko – doteraz bola väčšina mladých Slovákov prekvapená, že sme sa rozhodli práve pre túto krajinu.

V druhom bloku som mala prezentáciu na tému „Rodičovská dovolenka v Rakúsku“. Keby som bola vedela, že budem hovoriť k študentom na vysokej škole, možno by som si bola vybrala inú tému. A tak úplne chápem, že pre mladé publikum bolo trochu náročné vcítiť sa do tejto problematiky. Na tomto festivale nás príjemne prekvapilo, že sa celý niesol v duchu rodiny. Uvedomili sme si, že pre ľudí na Slovensku sú rodinné hodnoty veľmi dôležitou súčasťou života.

Miriam

Preklad: Jana Jašková, Stanislava Dengová

ON-ARRIVAL TRAINING // ŠKOLENIE PO PRÍCHODE NA PROJEKT EDS

Homemade Mandala
Homemade Mandala

After just two weeks of our first encounter with little and lovely Banská Bystrica, Miriam and I had the chance to go on our On-arrival training. Even if before getting to this meeting, set in the hotel Villa Siesta in the Vysoké Tatry, we had heard a lot about on-arrival trainings, we didn’t had the slightest idea of how we will feel afterwards.

To be absolutely fair, after half and hour of running our hearts out under the rain (keeping the Spanish tradition of being always late), a three hours journey on a bus and a ‘how in the name of god should I know which one is my bus stop’ experience, we didn’t feel like going to anywhere anymore. Fortunately, after checking out a table full of tea, coffee and snacks in the seminar room, we started feeling a bit more receptive.

Geoffrey, Miriam, our official pet and I

Geoffrey, Miriam, our official pet and I

Our first evening consisted of a few first impressions, a filling dinner and a bit of Tatransky čaj, which is definitely not a čaj (tea) and which I strongly recommend only in small amounts (I’m talking from my experience).

In the second day, we could get on with the activities the trainers had prepared for us. In relation to this, I should point out that anything that happened in the On-arrival training wasn’t too formal nor strict: we could propose changes, decide for ourselves which schedule we preferred and even create our own activities. This, in my opinion, helped to develop our cooperation, as well as the confidence we felt towards the other EVS participants and our trainers (as we were kind of the same level).

During the whole training, we could participate in several tasks, games or energizers that were set in between the sessions about the EVS in general and our projects in particular. These activities, even if at first felt created only for our entertainment and not very related to something we could learn of, turned out to be the most profitable ones for us. Maybe because a simple game, rather than a speech about it, is the best one of making you aware that you are not alone in this activity, that your little contribution is as helpful as the aid you get from others and that a group of small ideas and characters could make a big, useful task.

P1050490

And after all these experiences, once in the train back home, you really realize what is behind the sentences you heard about on-arrival trainings, you completely understand the real meaning of ‘it’s gonna be great’. Because you On-arrival training is not only socializing, it’s not only intercultural learning. It’s about you, feeling more than ever, that this could be an important year of your life, that this could actually mean something and, especially, that all depends on you.

Irene.
Everyone after a hard day's night

Everyone after a hard day´s night

///

Dva týždne po našom prvom kontakte s malou pôvabnou Banskou Bystricou sme mali s Miriam možnosť zúčastniť sa Školenia po príchode na projekt EDS. Hoci sme ešte pred príchodom do hotela Villa Siesta vo Vysokých Tatrách o tomto školení veľa počuli, nemali sme potuchy, ako sa budeme cítiť, keď skončí.

Polhodinový beh v daždi (verné španielskej tradícii nikdy neprísť načas), zúfalstvo pri hľadaní správnej zastávky a trojhodinová cesta autobusom – taký bol začiatok našej výpravy. Ak mám byť úprimná, po tomto zážitku sa nám už nikde nechcelo ísť. Keď sme však v prednáškovej miestnosti zbadali kávu, čaj a keksíky, znova sme sa rozhodli dať šancu tomu, čo bolo ešte pred nami.

Prvý večer sme sa oťukávali, dali si sýtu večeru a trochu Tatranského čaju, ktorý teda vôbec nie je čajom. Odporúčam ho piť len v malom množstve (hovorím z vlastnej skúsenosti).

Druhý deň sme začali s programom, ktorý si pre nás pripravili školitelia. Chcela by som zdôrazniť, že nič z toho, čo sme na školení robili, nebolo príliš formálne ani striktné – ako účastníci sme mohli navrhnúť zmeny, rozhodnúť sa, čo z programu uprednostníme, a dokonca i vymyslieť vlastné aktivity. To nám, podľa mňa, pomohlo nájsť k sebe cestu. Vďaka tomu sme začali spolupracovať a vybudovali si dôveru k školiteľom a ostatným účastníkom EDS (keďže sme boli približne na rovnakej úrovni).

Jednotlivé bloky školenia boli všeobecne zamerané na EDS a  konkrétne na naše projekty. V prestávkach sme sa mohli zapojiť do rôznych aktivít, hier a zahrievačiek. I keď sa nám spočiatku tento čas zdal byť určený len pre zábavu a nie ako prostriedok na získanie nových poznatkov, nakoniec sme vyťažili najviac práve z neho. Pri jednoduchej hre, možno ešte viac ako na nejakej prednáške, si človek uvedomí, že nie je všetko len na ňom. To, čím prispeje, je rovnako dôležité ako to, čo sa mu dostane od ostatných. S hŕstkou myšlienok a hláv sa dajú robiť veľké a užitočné veci.

Po všetkých týchto zážitkoch si vo vlaku na ceste domov uvedomíte, čo všetko sa skrýva za Školením po príchode na projekt EDS. Úplne pochopíte význam vety „Bude to paráda!“. Pretože školenie nie je len o začlenení sa do skupiny a spoznávaní nových kultúr. Je o vás. Zrazu viac ako inokedy predtým pocítite, že nasledujúci rok môže pre váš život znamenať veľa a hlavne, že všetko závisí od vás.

Irene

Preklad: Jana Jašková, Stanislava Dengová

AHOJ from new EVS volunteers // AHOJ od nových dobrovoľníčok

ireneundiWilkommen and bienvenido from us, Irene and Miriam, who until the end of July 2014 will   be EVS volunteers in Banska Bystrica. During our stay, we will try to post on a weekly basis about our activities and experiences abroad. We are not only very much looking forward to discovering Slovakia, its customs and its people, but also to getting to know what it really means to be part of a voluntary project.

Miriam: I am 20 years old, and I am not from too far away actually – I come from Austria. So it is not too big a change in the weather or the landscape :). meifotoWhen I  heard about the EVS program I was immediately excited and knew it was something I would like to do, so I am very happy that I am here in Slovakia now. Being abroad plus doing this kind of voluntary work seemed like the perfect mixture for a ‘gap year‘ in between my English and Linguistic studies at university. Besides language, music is one of my greatest passions, and I would love if I had the chance here to participate in or create some activity related to music. Staying here in Banska Bystrica is my first long term experience with being abroad, and I really think this year could be a chance to grow and to discover ‘hidden things’ in myself I had no idea they were there. Furthermore I am very curious about intercultural experiences – not only with Slovak people, but also with other EVS volunteers.

irene

Irene: I am a twenty-one-years-old Spanish girl. I have always felt a strong fascination about other languages and cultures. That’s why after my first two years of my degree I decided to course the third one in London. This made me more conscious of how I long for living in other countries and facing new tasks. Consequently, once I finished my degree in Spanish Philology in Málaga, Spain, and before deepen into my studies, I decided to take part in a totally new experience. That is why I applied for EVS and, especially, for Slovakia, due to my interest in knowing a life-style as different as the Spanish one. Besides, This project seemed to me the perfect chance to offer a little help to the Slovak community and to develop my own skills and self-knowledge.My main aim here is, on the one hand, to explore the Slovak landscapes and, on the other hand, to be able to fit and contribute in some way in their way of living life.

///

Wilkommen a bienvenido od nás, Irene a Miriam, ktoré budeme do konca Júla 2014 dobrovoľníčkami EDS v Banskej Bystrici. Počas nášho pobytu skúsime každý týždeň publikovať novinky o našich skúsenostiach v zahraničí. Nielenže sa veľmi tešíme na objavovanie Slovenska, jeho zvykov a ľudí, ale aj na to, čo to znamená byť súčasťou dobrovoľníckeho projektu.

Miriam: Mám 20 rokov a vlastne nie som vôbec z ďaleka – pochádzam z Rakúska. Takže rozdiel v počasí ani v krajine pre mňa nie je veľký J. Keď som sa dopočula o programe Európskej dobrovoľníckej služby (EDS), hneď som bola preň nadšená a vedela som, že je to niečo, čo by som chcela robiť. Preto som veľmi šťastná, že som teraz na Slovensku. Byť v zahraničí a robiť tento typ dobrovoľníckej práce mi pripadalo ako ideálna kombinácia pre môj „oddychový rok“ v rámci štúdia angličtiny a lingvistiky na univerzite. Okrem jazyka je jednou z mojich najväčších vášní hudba a bola by som veľmi rada, keby som tu mala možnosť podieľať sa na nejakej, alebo vytvoriť nejakú hudobnú aktivitu. Pobyt tu v Banskej Bystrici je mojou prvou dlhodobou skúsenosťou v zahraničí a myslím si, že tento rok by pre mňa mohol byť šancou na rozvoj a objavenie „skrytých vecí“ v sebe, o ktorých som nevedela. Taktiež som veľmi zvedavá na „interkultúrne“ skúsenosti – nielen so slovenskými ľuďmi, ale aj s inými dobrovoľníkmi EDS.

Irene: Som dvadsaťjednaročné španielske dievča. Vždy som bola veľmi fascinovaná inými jazykmi a kultúrami. Preto som sa po prvých dvoch rokoch štúdia rozhodla absolvovať tretí rok v Londýne. Toto mi pomohlo uvedomiť si, ako túžim žiť v iných krajinách a zaoberať sa novými vecami. Preto potom, ako som získala titul zo španielskej filológie v Malage v Španielsku a predtým, ako budem pokračovať v štúdiu, som sa rozhodla pre úplne novú skúsenosť. Z toho dôvodu som sa uchádzala o EDS a obzvlášť o Slovensko, kvôli môjmu záujmu o spoznanie životného štýlu, ktorý je úplne iný než ten španielsky. Okrem toho mi tento projekt pripadal ako výborná príležitosť ponúknuť trochu svojej pomoci slovenskej komunite a rozvíjať svoje schopnosti a sebapoznanie. Mojim hlavným cieľom tu je objavovať slovenskú krajinu a na druhej strane byť schopná zapadnúť a nejako prispieť k miestnemu spôsobu žitia.

Preklad: Andy