Päť zlých snov koordinátora EDS // Five nightmares of EVS coordinator

Vhodný výber dobrovoľníkov v súlade s pravidlami Programu, potrebami dobrovoľníkov, ale najmä s možnosťami hostiteľskej komunity, by sa nemal podceňovať. Hoci som osobne mal viac šťastia než niektorí iní koordinátori EDS, ktorí vybrali na svoj projekt aj duševne chorú osobu, alebo dobrovoľníčku vylievajúcu vriacu vodu na ďalšieho dobrovoľníka, svoj výber som aj tak niekedy ľutoval. 
Vopred si nikdy nemôžeme byť istí, či nový dobrovoľník bude skutočnou posilou pre našu organizáciu, alebo príčinou bezsenných nocí (prípadne niečím uprostred), môžeme si však prinajmenšom „urobiť domácu úlohu“ pre čisté svedomie. A taktiež nie je zlé byť si vedomý možných rizík.

risk

Source: corporatecomplianceinsights.com/these-top-risks-can-threaten-a-companys-business-model/

Napriek tomu, že názov tohto článku, ako aj jeho prvý odsek, môžu znieť trochu dramaticky, budem tu hovoriť o bežnej skúsenosti s niektorými dobrovoľníkmi EDS, z čoho nakoniec vyvodím aj závery týkajúce sa podporného personálu EDS a prípravy projektov. Cieľom teda nie je kohokoľvek od EDS odradiť, ale naopak objasniť niektoré javy, ktoré sa pomerne často vyskytnú, aj keď si ich nikto nepraje. Chcem poskytnúť kompaktný obraz, ktorý som získal počas rokov koordinovania projektov EDS, podčiarknutý tým, čo viem z fóra koordinátorov v našom regióne, ako aj vďaka účasti na niekoľkých špecializovaných (miestnych aj medzinárodných) podujatiach pre podporný personál EDS.

Ak vás táto téma zaujíma, veľmi vám odporúčam najprv si prečítať môj starší článok, nazvaný Čo nám dávajú zahraniční dobrovoľníci, ako aj novší príspevok Plody našej EDS.

EDS ako taká je, podľa môjho názoru, skutočne úžasnou príležitosťou pre mladých ľudí, hostiteľské organizácie a ich komunity. Predovšetkým však pre mladých ľudí, hoci spravidla prináša veľa pozitívneho všetkým zúčastneným. Nielen preto, lebo je pravdepodobne najlepšie zabezpečeným programom dobrovoľníctva v zahraničí, ale aj preto, lebo sa stále vyvíja na základe najnovších skúseností. V tomto zmysle vidím na strane Európskej komisie, Národných agentúr, ale aj hostiteľských organizácií EDS mnoho úsilia aj napriek tomu, že najmä tie posledne menované sú dobrovoľníkmi často kritizované.

Motivácia EDS organizácie hostiť dobrovoľníkov musí vždy obsahovať uvedomenie si vzdelávacieho rozmeru tohto programu. Pred prijatím dobrovoľníkov by sa pre nich mali zabezpečiť nielen vhodné podmienky a aktivity, ale aj dostatok podporného personálu, pripraveného pokryť skutočne rôzne vzdelávacie potreby dobrovoľníkov.

V každom prípade, konkrétne projekty EDS vždy závisia od konkrétnych ľudí. A rovnaký projekt s rovnakými pracovníkmi a podobnými aktivitami sa môže skutočne zmeniť príchodom nových dobrovoľníkov.

Hoci fenomény opísané v nasledujúcich riadkoch sa nevyskytujú len v rámci EDS a u dobrovoľníkov, často patria medzi najväčšie problémy EDS. Nebudem sa tu zaoberať projektmi, v rámci ktorých sa s dobrovoľníkmi alebo financiami nezaobchádza v súlade s pravidlami Programu, čo je iná a dosť často diskutovaná téma. Na rozdiel od nej kategóriám, ktorými sa tu zaoberám, sa podľa môjho názoru obvykle nevenuje dostatok pozornosti ani zo strany ľudí, ktorých sa bezprostredne týkajú.

Predtým, ako začnem so samotným zoznamom „zlých snov koordinátora EDS“, chcem vyjadriť svoju vďačnosť za všetky skúsenosti, ktoré som získal aktívnym pôsobením v EDS. Či boli príjemné, neutrálne alebo nepríjemné, všetky mi pomohli rásť.

1. Ruksak plný problémov

backpack

Source: blog.geovisions.org/geovisions-blog/bid/48508/Packing-To-Volunteer-Abroad

Bez ohľadu na to, čo kandidáti na dobrovoľníkov uvádzajú ako hlavnú motiváciu pre svoj záujem o EDS, skutočné motivácie bývajú rôznorodé a zmiešané. Je ťažké ich identifikovať na diaľku, alebo hoci aj počas krátkej osobnej návštevy. Niekedy sú motivácie podvedomé a teda neznáme aj pre samotných dobrovoľníkov. Niekto primárne hľadá novú skúsenosť, niekto sa chce učiť a pomáhať, niekto rád cestuje a niekto sa práve rozišiel so svojím priateľom/priateľkou, alebo bol práve „vyhodený“ od rodičov. Čo majú všetci spoločné je, že okrem tričiek a topánok si nevedomky balia na cestu aj problémy, ktoré mali doma.

Čím väčšie tieto problémy sú a čím bližšia je skutočná motivácia pre EDS k úteku od nich, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa znova prejavia počas projektu EDS. Avšak z dôvodu iného miesta, iných ľudí a inej kultúry, budú tieto problémy tentoraz vyzerať inak. A často je naozaj ťažké (aj pre samotného dobrovoľníka) rozoznať rovnaký princíp na pozadí toho, čo sa deje „na scéne“. Môže byť skutočne jednoduchšie obviniť mentora, koordinátora, ďalšieho dobrovoľníka alebo hocikoho iného, než si priznať nesprávnu motiváciu alebo hlboko osobné problémy.

2. Tajné pohnútky

Táto kategória má veľa spoločného s prvou, je však v niečom špecifická: tajené pohnútky sú vždy skryté pred hostiteľskou organizáciou a vždy známe dobrovoľníkovi. Stretol som sa s dobrovoľníkmi, ktorí mali veľmi dobré kombinácie motivácií, stále sa však obávali o niektorých z nich hovoriť. Potreba vylepšiť si životopis pre budúce štúdium alebo zamestnanie získaním reálnych skúseností nie je ničím zlým, samozrejme ak je skombinovaná so skutočným záujmom o konkrétny projekt EDS a jeho aktivity.

hidden-agendas

Source: civicmirror.com/blog/page/15

Na druhej strane som sa stretol s dobrovoľníkmi, ktorých primárne záujmy boli iné. Nie je zriedkavosťou stretnúť sa s dobrovoľníkmi z krajín mimo EU, ktorí chcú predovšetkým získať európske víza. Je to v istom zmysle pochopiteľné, ale určite to nie je dostatočným dôvodom na to, aby sme takéhoto dobrovoľníka vybrali na projekt.

Vyskytujú sa aj iné prípady, ako napr. dobrovoľník, ktorý vopred vie, že pravdepodobne nezostane na projekte počas plánovaného obdobia (vopred vzájomne dohodnutého medzi partnermi), ale oznámi to len krátko pred svojím odchodom. Predčasné odchody aj z dobre fungujúcich projektov sú pomerne časté, pretože dobrovoľníci obvykle nenesú ich následky. Napokon, dobrovoľník je dobrovoľník a nemá zmysel držať ho na projekte proti jeho vôli. Niektorí z dobrovoľníkov sa však vôbec neznepokojujú (niekedy aj vážnymi) komplikáciami, aké náhly odchod môže spôsobiť hostiteľskej organizácii, resp. projektu, ktorý si sami vybrali. Potom niekedy prichádzajú s  rôznymi „tvorivými“ vysvetleniami. Typicky s argumentáciou, ktorú je ťažké uchopiť, analyzovať a riešiť.

3. Rozmaznané decko

Z pozície človeka zodpovedného za priebeh projektu pravdepodobne nebudete môcť rýchlo opraviť niečo v živote dobrovoľníka, čo sa „pokazilo“ už dávno. A kvôli vyššie spomenutej bezpečnosti EDS pre dobrovoľníkov existujú určité obmedzenia, ktoré znižujú „dobrovoľnosť“ tohto programu pre hostiteľskú organizáciu po tom, ako požiadala o schválenie projektu, a ešte viac po príchode dobrovoľníkov na projekt. Ak na seba vezmete zodpovednosť žiadateľa o grant na realizovanie dlhodobého projektu EDS, potom, či už chcete alebo nie, hosťovanie dobrovoľníkov a riadenie projektu na vás bude neraz klásť nároky nie nepodobné tým, ktoré sú kladené na rodičov dospievajúcich detí.

„Rozmazané decko“, bez ohľadu na jeho skutočný vek, môže byť veľmi roztomilé, inteligentné, šikovné a … rozmaznané. Jednanie s rozmaznaným deckom je náročné aj pre jeho skutočných rodičov. Naše „výchovné“ možnosti však sú v tomto prípade najčastejšie obmedzené na tolerovanie a sústredenie sa na pozitívne stránky „decka“. To však môže byť ťažké.

Nech už sú rozmaznané deti akékoľvek, existuje niekoľko znakov, ktoré majú obvykle spoločné. Napríklad pokora ako neznámy pojem, s čím súvisí zriedkavé používanie slov ako „prosím“, „ďakujem“, „prepáč“, a „(ne)potrebuješ pomôcť“? Rozmaznané decko vyniká v konaní, ale nevie počúvať. Takmer systematicky zamieňa vaše slová s údajmi neznámeho pôvodu. Čím viac si na vás takéto decko zvykne, tým menej vám bude oplácať vašu pozornosť na adekvátnej úrovni. Všetko, čo bude dostávať, bude čoskoro považovať za garantované. Ako väčšina detí, omnoho viac než na svoje povinnosti, totiž vyniká v sústredení sa na svoje práva a požiadavky.

spoiled_kid

Source: shine.yahoo.com/team-mom/easy-answer-why-american-kids-34-spoiled-rotten-192300981.html

Tieto veľké deti bez problémov ozdobia steny čerstvo vymaľovaného prenajatého bytu svojimi plagátmi, bez ohľadu na pravidlá ubytovania visiace na vchodových dverách, ktoré to jasne zakazujú. V prípade, ak bude vlastník chcieť byt onedlho naspäť, však nebude mať kto zaplatiť za nové vymaľovanie… Rozmaznané decká vám neponúknu stoličku ani ak ju evidentne potrebujete a nechajú vás stáť, až pokiaľ svojich hostí (decká) nepožiadate o láskavosť, pretože všetky stoličky sú obsadené nimi a ich osobnými vecami.

Rozmaznané decko nikdy nepochopí, že aj keď s ním chcete mať kamarátsky vzťah, stále ste zodpovední za projekt. Bude sa ľahko cítiť oklamané, ak ste sa jeden deň spolu schuti zasmiali, ale na druhý deň očakávate, že príde načas. Bude preň ťažké vyrovnať sa s faktom, že nemôže byť stále v centre vašej pozornosti a že niekedy sa naozaj musíte spoliehať na dodržiavanie základných pravidiel a dohôd medzi vami. Vaši kolegovia alebo priatelia, ktorí sa s deckom stretávajú len príležitostne, vám asi veľmi nepomôžu, ani ak uvidia to isté, čo vy. Pretože je príjemnejšie sa s týmto zlatým deckom „maznať“ ako starí rodičia, ktorí dávajú deťom sladkosti, v rozpore s výchovnými cieľmi rodičov, aj so skutočnými potrebami samotných detí.

Rozmaznané deti môžu byť veľmi talentované, ale často majú aj jeden veľmi špecifický talent, ktorý je pravdepodobne dobre známy všetkým rodičom: prenášať svoje spôsoby na ďalšie deti. Takéto spoločenstvo môže potom niekedy vytvoriť veľmi špecifické spojenectvo, o ktorom píšem ďalej v texte.

Aby som nezabudol: len rozmaznané decko môže zmeniť samo seba. Vy ho nesmiete nikdy žiadať o nápravu. Ak by ste to aj urobili, zmena pravdepodobne dlho nevydrží. A ak by ste to urobili opäť, ocitnete sa natrvalo v nemilosti, lebo „on/ona je dospelý/á a vy ho/ju máte akceptovať tak ako je!“1 Preto, ak akokoľvek dokážete vnímať aj „slnečnú stranu“ hosťovania takejto osoby, alebo nájdete spôsob zamestnania jej kreativity, urobte to tak konštruktívne a trpezlivo, ako len môžete. A skúste vydržať. Len príliš neupozorňujte na jej slabiny, lebo okrem svojej frustrácie budete musieť čeliť aj ďalšiemu obrovi: egu rozmaznaného decka.

4. Deštruktívne spojenectvá

Ako som spomenul vyššie, niektorí ľudia vytvárajú špecifické „deštruktívne spojenectvá“. Tieto sú obvykle založené na spoločnom záujme a môžu sa týkať ktorejkoľvek z kategórií spomenutých v tomto článku. Čo nazývam deštruktívnym spojenectvom? Označujem tak (vedomú alebo nevedomú) dohodu medzi niektorými dobrovoľníkmi, ktorá je a priori negatívna voči inému dobrovoľníkovi, členovi podporného personálu EDS, alebo inej osobe či veci. Tieto spojenectvá obvykle prinášajú výhody len pre ich členov, na projekt EDS však majú deštruktívny vplyv a chránia svoje záujmy na základe príslušnosti ku skupine, nie na základe reálneho kontextu jednotlivých situácií.

vicious_alliance

Source: bakogi.com

Deštruktívne spojenectvá vlastne pripomínajú špecifickú formu skrytých cieľov, ktoré sa objavia počas projektu. Svojím spôsobom ide o škodlivý prejav stádovitého správania, v niektorých prípadoch vskutku veľmi nepríjemný pre osoby zodpovedné za riadenie projektu alebo udržanie jeho štandardov. Obzvlášť, ak sa tieto osoby chcú správať demokraticky, pretože potom môžu byť niekedy prehlasované s najabsurdnejším výsledkom.

5. Hyperaktivita

Toto je veľmi špecifická téma, ktorú nemožno vnímať len negatívne. Keď píšem o hyperaktivite, mám na mysli dobrovoľníka, ktorého je akosi ťažké „zastaviť a upokojiť“ v jeho horúčkovitej potrebe činnosti bez toho, aby čoskoro pociťoval silnú nepohodu. Tento typ dobrovoľníkov môže byť niekedy na projekte veľmi užitočný a môže priniesť veľa zaujímavých aktivít a výsledkov, za predpokladu že prijímajúca organizácia má kapacitu zaoberať sa ich zvýšenou potrebou rôznych aktivít a prostriedkov. Ak je však koordinátorom dobrovoľníkov osoba, ktorá sa radšej sústredí na kvalitu než kvantitu, môže s nimi prežívať ťažké časy.

Problémom je v tomto prípade aj rozlíšenie, koľko z danej hyperaktivity súvisí s energickou kreatívnou osobnosťou dobrovoľníka, a koľko s možnou potrebou úniku od svojho ruksaku plného problémov (viď prvú kategóriu v tomto zozname). Čím „prirodzenejšia“ je táto hyperaktivita, tým väčšia je šanca nájsť na projekte vyvážený stav. Čím viac hyperaktivita súvisí s unikaním od problémov, tým pravdepodobnejšie je zlyhanie snáh o rovnováhu, ak len koordinátor dobrovoľníkov nie je skúsený psychológ s dostatkom času a pochopenia pre konkrétnu osobu.

hyperactive_kids

Source: fastmaza.com/calming-tips-for-hyperactive-children.html

 

Závery

Každý, kto čítal tento text, si pravdepodobne uvedomil, že hostenie dobrovoľníkov EDS je komplexnou činnosťou, vyžadujúcou množstvo kompetencií podporného personálu, rovnako ako aktivít vhodných na zapojenie cudzincov. Preto by rozhodnutie o hostení dobrovoľníkov EDS malo byť prijaté až po dôkladnej analýze motívov, kapacít, procesov, prínosov a možných rizík. Projekty EDS by ideálne mali byť integrované do dlhodobého plánovania personálu a aktivít prijímajúcej (hostiteľskej) organizácie. Takáto organizácia bude obvykle potrebovať viac než jednu osobu venujúcu sa modelovaniu a podpore procesov EDS a osobnej podpore dobrovoľníkom. Tieto osoby potrebujú aktívnu podporu zvyšku pracovníkov a taktiež potrebujú mať určité osobné vlastnosti/schopnosti, medzi ktorými dominujú prirodzený pedagogický talent, manažérske a líderské zručnosti, psychologické schopnosti, a taktiež vysoká miera flexibility, tolerancie, trpezlivosti a procesne orientovaný prístup.

No aj v nepravdepodobnom prípade, keď máte k dispozícii všetko z uvedeného, stále záleží na tom, koho vyberiete pre svoj projekt.

PS: Ak sa vám tento článok páčil, nezabudnite si prečítať aj texty Čo nám dávajú zahraniční dobrovoľníci a Plody našej EDS, v ktorých zhŕňam svoje pozitívne skúsenosti z práce s dobrovoľníkmi EDS.

______________

1 Pretože programy Mládež v akcii aj Erasmus+ umožnili v špecifických prípadoch prijímať aj neplnoletých dobrovoľníkov, je dôležité poznamenať, že veková skupina 16 (17) – 18 rokov, ktorej sa to týka, má svoje vlastné špecifiká. Hoci osobnostná nezrelosť (ktorá sa v tejto skupine vyskytuje najpravdepodobnejšie) môže niekedy pripomínať kategóriu „rozmaznané decko“, nejde o totožné skupiny a nie je vhodné ich zamieňať. Vyššie uvedené príklady a kategórie však vychádzajú zo skúseností s dospelými (20+) dobrovoľníkmi.

///

Five nightmares of EVS Coordinator

Proper selection of volunteers in accordance with the Programme rules, needs of volunteers, but especially with the possibilities of the hosting community sholdn´t be underestimated. Although I was more lucky than some of other local EVS coordinators who even chosen for their project mentally ill person or a volunteer splashing boiling water over another volunteer, I still sometimes really regreted my choices.
You can never be really sure ahead if your new volunteer will be a real reinforcement for your organization or a reason of your sleepless nights (or possibly something in between). But you can at least “do your homework“ for a clear conscience. And it is also a good idea to be aware of possible risks.

risk

Source: corporatecomplianceinsights.com/these-top-risks-can-threaten-a-companys-business-model/

 

Despite the title of this post, as well as its first paragraphs can sound a bit dramatic, I am going to talk about common experience with some EVS volunteers and draw conclusions for EVS project preparations and EVS support staff. The aim is not to discourage anyone from EVS but to explain some phenomenons that are quite likely to happen, despite being unwelcome. I want to provide a compact picture I gained by my years of coordinating EVS projects, underlined by what I know from the forum of EVS coordinators in my region, as well as from participation on several specialized (local and international) events for EVS support staff.

In case you are interested in this topic, I strongly recommend you to first read my older article called What international volunteers bring us, as well as a newer post called The Fruits of Our EVS Projects.

EVS as such is, in my opinion, a really wonderful opportunity for young people, hosting organizations, and their communities. But first of all for the young people, though it brings a lot of benefits to all involved parties. Not only because EVS is probably the safest and most comfortable programme for volunteering abroad, but also because it is all the time developing, based on the latest experience. In this aspect, I see a lot of efforts on the side of the European Commission, National Agencies, as well as EVS-hosting organizations, despite the latter are often critisized by many volunteers.

The motivation of an EVS-organization to host volunteers has to always include awareness of educational aspect of this programme. Before receiving a volunteer, it should be made sure to not only have in place enough provisions and activities, but also sufficient support staff prepared to cover various educational needs of volunteers.

Anyway, particular EVS projects always depend on particular people. And even the very same project with the same staff and similar activities can really change just by the arrival of new volunteers.

The phenomenons described in the following paragraphs are not “only restricted to EVS or EVS volunteers“, but typically belong to the biggest issues in EVS projects. I will not speak here about projects where volunteers or funds are not managed in accordance with the rules of the Programme, which is just another frequently discussed issue. As opposed the following topics typically suffer from lack of attention of most parties, including those directly involved.

Before I start with the “list of nightmares of EVS co-ordinator“ I want to confess my gratitude for all experiences brought to me thanks to being involved in EVS. Whether pleasant, neutral or awful, they all helped me to grow.

1  A backpack of troubles

backpack

Source: blog.geovisions.org/geovisions-blog/bid/48508/Packing-To-Volunteer-Abroad

Regardless what volunteer-candidates claim their motivations for going on EVS are, true motivations are usually various and mixed. They are very difficult to identify from the distance or even during a short visit. Sometimes motivations are subconscious, thus unknown even for the volunteers themselves. Someone primarily seeks a different experience, someone wants to learn and help, someone likes to travel and someone has just broke up with his/her boyfriend/girlfriend or has just been “kicked out” of the flat of parents. What everyone has in common is that apart from t-shirts and shoes they are also subconsciously packing and taking along the problems they had at home.

The biger the problems are and the closer the real motivations for going on EVS are to escaping from those issues, the more likely they are to reappear during the EVS project. But, because of a different place, people and culture, they will look different. And it is often really difficult (even for the volunteer) to recognize the same principle on the background of what is going on the scene. It can be indeed easier to blame a mentor, coordinator, co-volunteer or anybody or anything else than to admit a wrong motivation or deeply personal issues.

2  Hidden agendas

This category has a lot in common with the first one, but still stays specific: hidden agendas are always hidden to the hosting organization and always known by the volunteer. I have met volunteers who had very good combinations of motives, but still were affraid to speak about some of them. A need to improve their CV for future studies or jobs by gaining real experience is nothing bad, of course if it is combined with a genuine interest in the particular EVS project and its activities.

hidden-agendas

Source: civicmirror.com/blog/page/15

 

On the other hand, I met volunteers whose main interests were different. It is not rare to meet extra-EU volunteers who first of all want to gain European visa. This is kind of understandable, but for sure not sufficient for a hosting organization for chosing them for a project.

There are similar cases, like a volunteer who knows ahead that (s)he probably will not stay on the project for the planned period (agreed ahead between all parties), but will only reveal this shortly before his/her departure. Early departures, even from well-working projects are rather frequent because volunteers usually don´t carry their consequences. After all, a volunteer is a volunteer and there is no sense to forcibly hold him/her on the project. But some volunteers don´t care too much about (sometimes quite serious) complications such departure can cause to the hosting organization/project they themselves chosen. Those then sometimes come with really “creative“ explanations. Typically with a reasoning which is difficult to handle, analyse and resolve.

3  A spoiled kid

Even if you are a person in charge of running the project, you probably won´t be able to quickly mend something in a volunteer´s life that went wrong a long time ago. And because of the above mentioned safety of EVS for the volunteers, there are certain restrictions which make this program not really voluntary for the hosting organization, once it applied for project approvement and even more after the arrival of volunteers. If you took on the responsibility of grant applicant for a long term EVS project, then if you want or not, hosting volunteers and managing the project may quite frequently put a strain on you similar to what is put on the parents of adolescent children.

Regardless the real age, a “spoiled kid“ can be very cute, clever, intelligent, skilled and … spoiled. Dealing with a spoiled kid is a difficult thing even for his/her real parents. But what we can do here is usually restricted to tolerate and focus on the positive side of the kid. And this can be difficult.

“Spoiled kids“ can have various forms but there are several signs they typically have in common. For example humility as an unknown concept, followed by the rare use of words like “please”, “thank you”, “I am sorry” and “can I help you?”. Spoiled kid is excellent in acting but worst in listening. (S)he almost systematically confuses your words with data of unknown origin. The more the kid gets used to you, the less (s)he will pay you back your attention on an appropriate level. Everything (s)he will be given will soon be taken for granted. As most kids, (s)he is much better in focusing on their rights and demands, than on their responsibilities.

spoiled_kid

Source: shine.yahoo.com/team-mom/easy-answer-why-american-kids-34-spoiled-rotten-192300981.html

 

These big children will easily decorate the walls of a fresh-painted rented flat with their posters, despite the house rules stuck on the entrance door clearly prohibit it. And in case the owner wants the flat back soon, there will be noone to pay for new wall painting… Spoilt kids won´t offer you a chair even if you obviously need it and will let you stand until you ask your gests (the kids) for a favour, because all available chairs are occupied by them and their bags and clothes.

A spoiled kid will never understand that even if you want to be friends with him/her, you are still responsible for the project. (S)he will easily feel cheated if you had a laugh together on one day but you expect him/her to be on time the next day. (S)he will not easily cope with the fact that (s)he cannot be all the time in the centre of your attention and that you sometimes really need to rely on respecting basic rules and agreements between you. Your colleagues or friends who just meet the kid occasionally will not help you much, even in case they see the same things as you. Because they prefer to cuddle with this nice kid, same as grand parents giving sweets to the children in contradiction with the educational aims of parents and real needs of the kid.

Spoiled kids can be very talented, but often have one special talent that probably all parents know very well: to transfer their manners to other kids. Such society is than capable to create a very specific alliance, which is discussed further on.

Last but not least: only the spoiled kid can change oneself. You musn´t ever ask him/her to improve. Even if you do, the change is unlikely to sustain. And once you do it again, the kid will never again like you. Because “(s)he is adult and you should accept him/her how (s)he is!“1  Therefore, if you can anyhow see the sunny side of hosting such person or a way to positively employ spoilt kid´s creativity, do it as constructively and patiently as possible. And try to hold on. Just don´t challenge his/her weakneses too much, or you will appart from your frustration also have to face another giant: the spoilt kid´s ego.

4  Vicious alliances

As already mentioned in the previous section, some people can create specific “vicious alliances“. These are usually based on a common interest and can spred over any of the categories mentioned in this article. What I find to be a vicious alliance is an (conscious or subcouscious) agreement between some volunteers, which is a priori negative towards another volunteer, member of EVS support-staff or other entity. These alliances usually bring benefits only for their members but have destructive impact on the EVS project, defending their interests based on the membersip in the alliance, not on a real context of individual situations.

vicious_alliance

Source: bakogi.com

 

In fact, vicious alliances resemble a specific form of hidden agendas, that incur during the project. In a way, it is a destructive display of “herd behaviour“. And in some settings, this can be indeed very unpleasant for persons responsible for running the project or trying to keep its standards up. Especially if they want to be democratic. Because they can sometimes finish outvoted to most absurd results.

5  Hyperactivity

This is a very specific topic and cannot as such be seen only negatively. Speaking about hyperactivity, I  mean a volunteer who is somehow difficult to stop and soothe down without soon feeling a strong discomfort. This kind of volunteers can sometimes be very beneficial on the project and bring a lot of interesting activities and results, given the receiving organization has capacity to deal with their increased demands for various activities and resources. But if the coordinator of volunteers is a person who prefers to focus more on the quality than on the quantity, (s)he might still have a hard time with them.

The main issue here is to distinguish how much of this hyperactivity is attributable to an energetic creative personality and how much to a possible urge to escape from a personal backpack of troubles (see the first category in this list). The more natural this “hyperactivity” is, the higher chances are to find a balanced state on the project. The more this hyperactivity is about escaping, the more likely it is that we will fail in our efforts, unless the coordinator of volunteers is an experienced psychologist with sufficient time and understanding for a particular person.

hyperactive_kids

Source: fastmaza.com/calming-tips-for-hyperactive-children.html

 

Conclusions

Everyone who has read this text probably realizes that hosting EVS volunteers is a complex job, requiring a complex set of competences of the EVS support staff, as well as a set of activities suitable for involving foreigners. Therefore a decision to host EVS volunteers should be done after a proper analysis of motives, capacities, processes, benefits and possible risks. Ideally, EVS projects should be integrated into a long-term personnel and activity planning of the hosting organization. Typically a hosting organization will need more than one person dedicated to the designing and support of EVS processes and personal support to the volunteers. These persons need to be strongly supported by the rest of staff and as well need to have a set of personal characteristics / skills where natural pedagogical skills, management and leadership skills, psychological skills as well as high level of flexibility, tolerance, patience and process-oriented aproach are key.

And even in an unlikely case when all of these are available, it still matters whoom you chose for your project.

PS: If you liked this article, do not forget to read my texts What international volunteers bring us and Fruits of Our EVS, in which I summarize my positive experience from work with EVS volunteers.

______________

1 Because Youth in Action programme, as well as Erasmus+ programmes enabled to host also minor (non-adult) volunteers in specific cases, it is important to note here that the age group 16 (17) – 18 has its own specifics. Although personal immaturity (most likely to appear in this group) can sometimes resemble the “spoilt kid“ category, these are not the same and should not be confused. However, the above examples and categories are based on the experiences with adult 20+ volunteers.

Advertisements

Komentovať / Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

w

Connecting to %s