Na mori aj pri lopate (skúsenosti z EDS v Bretónsku)

Kamenné domce, podmanivá príroda a vo vzduchu je cítiť mágiu. Volám sa Ivana a vďaka Európskej dobrovoľníckej službe (ďalej len EDS) som mala možnosť pracovať na projekte jeden rok vo Francúzskom Bretónsku.

Po skončení univerzity som síce mala v ruke diplom, ktorý potvrdzoval nadobudnuté vedomosti v rámci môjho zamerania, no ja som stále mala pocit, že to nie je dosť. Začala som uvažovať o EDS a po roku hľadania a posielania e – mailov som nakoniec našla organizáciu Cap à Cité pracujúcu s deťmi a mládežou  s projektom zameraným na športové aktivity na mori. Bolo rozhodnuté a po prekonaní sprievodných komplikácií som 1. októbra sedela v lietadle smer Francúzsko plná očakávaní.

Saint Quay portrieux

Obr. 1 – Saint Quay portrieux

Hneď druhý deň som sa zoznamovala s kolegami v ANAS. Všetci ma vítali s úsmevom na tvári a tým ich typickým „bisous“.  Bola som taká rozrušená novým prostredím, ani som si neuvedomila, že sa mi takmer nik nepredstavil a tak mená svojich kolegov som odhaľovala postupne. Niekoľko minút následne na to som už bola na pláži s deťmi, hľadala som medzi kameňmi kraby a krevety, tzv. pêche à pieds – vo voľnom preklade rybárčenie na pešo.

"Rybárčenie na pešo" na neďaľekej pláži

Obr. 2 – “Rybárčenie na pešo” na neďaľekej pláži

ANAS je organizáciou ministerstva vnútra a počas školského roku organizuje triedy zamerané na výuku a sprostredkovanie poznatkov o mori a námorníctve žiakom základných škôl. Musím povedať, že počas týchto aktivít nie len žiaci, ale aj ja sama som nadobudla veľa nových zaujímavých poznatkov popri asistovaní animátorom a inštruktorom.

ANAS je však otvorené len od jari do jesene a tak spolu s mojou spolu–dobrovoľníčkou sme sa vydali prečkať zimu v našej koordinujúcej organizácii Cap à Cité. Spolu s ďalšími dvoma dobrovoľníčkami sme tam teda boli 4 dievčatá podieľajúce sa na EDS projekte zo 4 rôznych krajín (Litva, Bielorusko, Bulharsko a samozrejme Slovensko). Zo začiatku sme pomáhali pri aktivitách pre tínedžerov a deti vo voľno-časovom centre. Netrvalo dlho a riaditeľ tejto organizácie nás požiadal o návrh na zveľadenie priestorov centra, ktoré v tom čase neboli veľmi atraktívne.

Obr. 3 – Pred rekonštrukciou

Obr. 4 - Po rekonštrukcii

Obr. 4 – Po rekonštrukcii

Nebolo to síce pôvodnou náplňou môjho projektu, ale nakoľko som študovala architektúru, tento návrh ma úprimne nadchol. Za pár dní bol návrh hotový a chystali sme sa na jeho realizáciu. Počas troch mesiacov sme spoločnou prácou s ostatnými dobrovoľníčkami zrenovovali dve miestnosti pre centrum. Musím povedať, že pre mňa osobne vidieť výsledok vlastnej práce a aj jeho prevádzku bol naozaj príjemný pocit zadosťučinenia a užitočnosti.

Obr. 5 – Otváracia párty s miestnymi novinármi

Zima nebola náročná len pre náročnú prácu na rekonštrukcii. Po mojom príchode som bola doslova uchvátená prostredím v ktorom som mala stráviť jeden celý rok a hlavne pre dievča z vnútrozemia bolo naozaj neuveriteľné predstaviť si dennodenný život pri mori. Avšak tento navonok raj je rajom dovolenkárov. V zime je opustený a len ťažko niekoho stretnete a to už nehovorím o ľuďoch v približne rovnakom veku tomu vášmu. Nadviazať sociálne kontakty sa nám všetkým štyrom miestami zdalo ako nemožná úloha. Svoj čas cez zimu som trávila cestovaním, a popri tom som stretávala veľa zaujímavých ľudí. Nemôžem povedať, že by to boli nejako zvlášť trvalé konexie, ale bolo zaujímavé ich stretnúť a vymieňať si názory a pohľady na svet. Čas po čase som našla ľudí aj v mojom okolí, s ktorými udržujem kontakt aj po mojej EDS. Či už kolegovia z práce, alebo iní dobrovoľníci, či miestni so záujmom.  Niekedy Vám chýbajú ľudia, s ktorými môžete všetky tie skúsenosti a pekné momenty z EDS zdielať. Ja som teda naozaj vďačná za ľudí ktorých som tam stretla a ktorí boli ochotní so mnou tieto momenty zdielať.

044(1)

Obr. 6 – Kolónia morských vtákov

Nasledoval čas vrátiť sa späť do ANAS, kde som počas celého leta pracovala na aktivitách pre deti, či už na mori alebo mimo neho. Navrhla som aj pár osobných projektov. Niektoré sa zorganizovali a iné nie, ale tak to už v živote chodí. Ako čas plynul, mala som možnosť všimnúť si chaotickosť a organizačné zádrhely v organizácií, ktoré podľa môjho názoru do určitej miery pramenili z nevhodného pracovného prostredia v kanceláriách organizácie. Prebudil sa môj prirodzený inštinkt architekta a na konci svojho projektu som im odovzdávala na rozlúčku ideový návrh riešenia priestorov ich kancelárií. Vyzerali spokojne a po rekonštrukcii mi prisľúbili poslať fotky z nových priestorov.

Obr. 8 - Náročné momenty na projekte :)

Obr. 7 – Z náročných momentov na projekte 🙂

Pred mojou EDS ma raz napadlo, či robím dobre. Je to predsa len mimo môj odbor a ja po skončení školy potrebujem hlavne prax. Bolo to len na chvíľu, ale predsa len to nahlodalo moju istotu. Dnes som si 100% istá, rozhodnutie ísť na EDS bolo to najlepšie rozhodnutie aké som mohla v živote urobiť. Vďaka EDS som zocelila svoju osobnosť. Možnosť žiť, pracovať a stretávať sa s ľuďmi odlišných kultúr, zvykov a návykov Vám rozšíri vnímanie a uhol pohľadu, čo osobne vidím ako najväčší prínos. Počas môjho projektu som zažila aj veľa nepríjemných situácií a komplikácií, ktorým som musela čeliť. Nie je to vždy jednoduché. Avšak ak má niekto pochybnosti typu zúčastniť sa projektu EDS či nezúčastniť, zabudne na ne. Ako sa hovorí, aj zlá skúsenosť je skúsenosť a ja som dnes viac vďačná za tie negatívne skúsenosti počas mojej EDS. Naučili ma omnoho viac a ukázali mi, ako si tie dobré viac vážiť.

Advertisements

Komentovať / Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

w

Connecting to %s