Moja EDS, Sardínia 2012/2013

Volám sa Dominika a môj projekt sa volal “Together we grow better“. Bol napísaný pre štyroch ľudí z rôznych krajín Slovensko, Ukrajina, Turecko a Portugalsko. Išlo najmä a prácu s deťmi v školách, prezentovanie EDS a mládežníckych výmen a jednoduchú pomoc v kancelárií. Asi ako každý, aj ja som mala trochu obavy, kam to vlastne idem, s kým budem bývať a čo presne budem robiť. Po roku môžem smelo konštatovať, že som urobila len dobre. Videla som najkrajšie pláže sveta, ochutnala všakovaké špeciality a hlavne, spoznala som nových inšpiratívnych ľudí.

DSC_1241

Sardínia, ostrov v rozlohe približne polovice Slovenska s 1,6 miliónovou populáciou ponúka zaujímavú históriu, peknú architektúru vo väčších mestách, milých ľudí a chutné jedlo.  „Il vino buono ste nella botte piccola“ – V malom sude sa uchováva najlepšie víno. Väčšina ľudí, hlavne na pobreží, sa živí cestovným ruchom – čiže okolo 5 mesiacov aktívnej pracovnej činnosť do roka. Zvyšok vyplňujú nasporené rezervy a štátna podpora. Keďže voda je čistá a transparentná, mnoho ľudí si prenajmú loďku a objavujú prenádherné piesčité kráľovstvá. Na každej strane ostrova sa nájde vyvýšenina pre horolezcov, či milovníkov pešej turistiky a cyklistiky. Trhákom sú jedny z posledných žijúcich divých koní pri Barumini, či lány plameniakov v Cagliari, alebo chránené biele somáre na Asinare. Svoju jedinečnosť však Sardínia ponúka v nespočetných plážach. Mnohých piesočnatých, no i kamenistých, dokonca i tzv. ryžových, kde sú skalky maličké a biele v podobe ryže. Sardínia je svojimi plážami veľkým lákadlom hlavne pre turistov z Ruska, Nemecka a Francúzska. V ostatnom čase aj pre našu V4.

DSC_1813

Bývala som v meste Cagliari, v  novopostavenom obyčajnom deväťposchodovom tehlovom dome. V štvorizbovom byte na štvrtom poschodí sme do seba narážali ôsmi. Najskôr Portugalec, Ukrajinka, Turkyne, Nórka, potom ďalší Turek a ďalšia Nórka. Neskôr aj Chorvát, Maďarka i Čech. Každý z nás mal inú dĺžku projektu, niekedy to bolo (hlavne v prípade Turkov) len jeden mesiac, inokedy 2 až 12 mesiacov. Pre mňa bola cenná skúsenosť už len to, že som mohla zdieľať obydlie s takou internacionálou.  Pochopiteľne, každý z nás mal vlastné zvyky ako sa o seba starať, ako jesť, či ako sa starať o spoločné priestory. Okrem klasických hádok a vážnych stretnutí o umývaní riadu a vysypaní smetí, sme často rozoberali aj päťdnové plesnivé jedlo na stole v kuchyni, či záhadný bidetJ Zistila som ale,  že tieto maličkosti sa nevyrovnajú krásnym spoločným chvíľam. Keď je niekto sklamaný, smutný, či nahnevaný, vždy sa našiel niekto na malý pokec a podporu. Vždy bolo veselo, či už sme si spolu niečo sem-tam navarili alebo sme zašli do mesta a popíjali nejaké to pivko na obľúbených schodoch s miestnou mládežou. Je zvláštne vidieť ako vníma svet taká Ukrajinka, ktorá sa cíti nešťastne, že nemôže toľko cestovať ako ja Európanka. Kým si vybaví víza musí precestovať pol Ukrajiny, no aj tak sa jej to možno nepodarí. (Pritom toho precestovala viac než ja.) Ako vnímajú svet takí Nóri. Mali sme tam jedno dievča, ktoré keď odchádzalo muselo dosť vecí pozahadzovať, lebo viac ako tri kufre, dva skejtbordy a jeden surf sa jej fakt zdalo priveľa na cestovanie. No a s Chorvátmi sme predstierali, ako si rozumieme, keď každý hovorí tým svojím. Ale sme sa nasmiali, nechápem ako to tá moja mama všetko s porozumením zvládla, keď sme tam boli ako malí na dovolenke.  Všetci sme prišli za dobrodružstvom, skúsiť život v inej krajine, hádam sa i niečomu priučiť, precvičiť si jazyky. Myslím, že sme si odniesli veľa pekných chvíľ a trvalých priateľstiev.

1039797

Čo sa týka mojej dobrovoľníckej práce, začnem tým ťažším. Zažila som dosť veľa chaosu a pocitov nepotrebnosti. Moja hostiteľská asociácia zrejme žila z projektov EU. Snažila sa ich teda napísať čo najviac. Myslím si, že nás tam bolo priveľa dobrovoľníkov na to, aby sme mohli byť naozaj užitoční. Nestíhali nám ani odpovedať na otázky, pretože pracovali asi 15 hodín denne, aby to všetko pre tie svoje tri asociácie stihli. S odstupom času sa im nečudujem, nie je tam veľa pracovných príležitostí, tak robia, čo môžu…no na úkor spokojnosti dobrovoľníkov. Po pár dňoch sme mali uvítací meeting, dostali sme malú brožúrku a vieru, že všetko bude super. Žiaľ, nebolo. Prípravy angličtiny pre autobusárov sa skončili fiaskom. Myslím si, že nás asociácia poriadne nepredstavila a tak sa 50-roční autobusári naľakali. Najlepší bol projekt s deťmi v škole. Deti z nás boli nadšené, všetkým sa projekt páčil. Určite znel zaujímavo, keď Chorvát učí o Chorvátsku, Turek o Turecku, ja o Slovensku. Pripravili sme si PowerPoint, alebo len nejaké hry typu neformálne vzdelávanie na aktívne zapájanie sa. Zaskočilo ma, aké boli deti trpezlivé. Z môjho anglického výkladu to Talianky synchrónne pre deti prekladali. Celkový rozsah tejto aktivity bol síce menší, než nám bolo pôvodne povedané, ale aj tak to bolo fajn.

DSC_2686

Neskôr sme mali projekt o zdravej výžive, na čo som sa už odhodlala pripraviť lekciu po taliansky. Detailné informácie sme dostali na poslednú chvíľu a polovicu toho, čo sme si nachystali sme nemali šancu ani len prezentovať. (Prečo? Dôvod nepoznáme.) Moja dlhotrvajúca neveľká zaangažovanosť ma však vybičovala k pokusu napísať projekt mládežníckej výmeny o umení, zdraví a tímovej práci. S malou inštrukciou a záverečnou korekciou sa mi to nakoniec podarilo, ale keď som už bola šťastná, že som niečo dokázala, zrejme nebolo v silách mojej organizácie dotiahnuť ho do konca. Stačilo pridať len partnerov a dopracovať budget, s ktorým som nemala skúsenosti. Aj tak som sa však pri tom naučila ako sa píše takýto projekt. Zvyšok roka som sa venovala najmä foteniu konferencií, robeniu malých videí a editovaniu nazbieraných materiálov. Táto práca ma veľmi bavila, myslím, že som sa v nej úplne našla. Snažila som sa o čo najlepší výkon, veď takéto skúsenosti na zídu aj do budúcna. Občas som pomáhala nájsť a spracovať nejaké informácie na internete o problematikách, ktoré moji hostitelia potrebovali pre svoje tréningy. Vždy som bola ochotná sa zapojiť do akejkoľvek aktivity, no mala som opakovane pocit, že moja práca nie je dostatočne ocenená a následkom toho som strácala motiváciu. Najsvetlejším bodom bola asi výstava, ktorú iniciovali dobrovoľníci z Chorvátska. Pracovali sme v oblasti Marína. Toto územie je typické svojou rozmanitosťou. Bývajú v nej starí Sardínčania, či novodobí imigranti. Každý má na svet iný pohľad, niekto je viac otvorený, iný viac uzavretý spoločenským novostiam. Fotili sme toto prostredie a spovedali ľudí. Nahrávky išli do miestneho rádia. Na fotografickej výstave sme prezentovali okresané texty spovedí a zväčšené portréty v čierno-bielom. Nechýbali ani farebné momentky z prostredia.

DSC_2370

Inakosť prostredia som vnímala aj chuťovými bunkami. Ako dobrovoľník som si nemohla toho dovoliť veľa. No prekvapilo ma aj jedlo v školskej jedálni. Mohli sme si vybrať medzi pizzou alebo normálnym kompletným jedlom, ktoré obsahovalo prvé hlavné jedlo (cestoviny alebo polievka), druhé hlavné jedlo (mäso alebo ryba), zeleninu alebo ovocie. Občas sa im do jedálnička zaplietli aj zemiaky, či ryža.

Svoj dobrodružný rok som ukončila. Plná zážitkov, nových podnetov a priateľstiev, po dlhom období, som sa navrátila na rodnú hrudu, som úprimne vďačná za túto možnosť. Páčilo sa mi trochu „spíkovať“ a získala som aj A2 certifikát z taliančiny. Stále sa mi páči stretávať sa s novými ľuďmi, niečo nové sa učiť a pritom spoznávať krásy pre mňa nepoznaného sveta.

Advertisements

One thought on “Moja EDS, Sardínia 2012/2013

  1. Dominika, ďakujeme za váš príspevok, ktorý je naozaj bohatý a zdá sa mi, že aj dosť realistický. Niektoré veci o ktorých píšte sú vskutku úžasné a iné by zasa určite nemali byť. Avšak ako vidíme, realita môže byť a niekedy aj je iná než očakávame, vrátane toho, že niektoré hostiteľské organizácie EDS robia inak, než by sa malo. Napriek tomu som rád, že ste si zo svojho projektu evidentne priniesla aj veľa dobrého. Na druhej strane musím poznamenať, že napr. nájsť vhodných partnerov pre projekt, urobiť realistický projektový rozpočet a najmä potom projekt aj primerane zrealizovať rozhodne vôbec nie sú maličkosti, ako píšete. Aj preto si myslím, že niektoré vaše negatívnejšie dojmy sú spôsobené aj vašou neskúsenosťou, plus nedostatkom komunikácie zo strany vašej hostiteľskej organizácie, ktorá tam tiež evidentne bola. No, tieto veci ako vidíme, patria k životu a som rád, že ste svojím príspevkom umožnila aj nám a ostatným poučiť sa z nich.

Komentovať / Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s